Môj príspevok k danej téme bol krátený a tým došlo k zmene významu toho, čo som chcel zdôrazniť. To, že cirkev nemlčí, som doložil faktami, že spišskí otcovia biskupi sa vyjadrili v Pastierskom liste tak otvorene, že nebolo možné nepochopiť ich posolstvo. V banskobystrickej diecéze sa čítal list biskupa Baláža a rozumel mu každý. Veľmi jasne hovoril na stretnutí v Partizánskom, kde 27.12. 97 otvorene poukázal na zákony, ktoré sú v protivenstve s Božím zákonom a vyzval jednoznačne na ich odstránenie. Otvorene hovoril aj otec kardinál Tomko 28.12.97 v konkatedrálnom chráme sv. Martina a veľmi jasne o tom hovoril otec arcibiskup Sokol, metropolita bratislavsko-trnavskej arcidiecézy na Nový rok a to v prítomnosti hlavy štátu, prezidenta M. Kováča, predsedu NR SR Ivana Gašparoviča, premiéra SR V. Mečiara a iných mocných našej spoločnosti. Krátením príspevku vznikol dojem, že títo predstavitelia sa zúčastnili na omši kardinála Tomka a nie Jána Sokola, ktorý ich vyzval, aby si podali ruky. Napokon, reagoval som na článok pani Oľgy Homolovej z Ružomberka a nie pani Havlovej. Trvám na tom, že na Slovensku cirkev nie je mlčiacou inštitúciou. Len prajem pani Oľge a všetkým, ktorí si to myslia, aby s cirkvou začali viac žiť, začali ju vnímať v jej podaní a potom sa zbavia tohto predsudku.
Autor: DANIEL DIAN, šéfredaktor Duchovného pastiera, Bratislava
