Aj dnes sa Washington chystá na vojenský útok proti neposlušnému Bagdadu, tentoraz však nemá za sebou toľko spojencov. Arabské krajiny, Francúzsko, Nemecko, ale predovšetkým Rusko sa stavajú proti akémukoľvek vojenskému zásahu. Hoci Moskva sa domnieva, že najhoršie v irackej kríze je zažehnané, nezodpovedané sú stále mnohé otázky. Má Saddám Husajn vo svojich palácoch, ktoré nechce sprístupniť UNSCOM, 30 000 litrov biologických látok vyvolávajúcich krvácanie z očí a udusenie? Alebo týchto látok vlastní dokonca dvakrát toľko? Môže svojimi bojovými plynmi vyhladiť štvornásobok súčasnej svetovej populácie, alebo len polovicu?

Niektoré svetové denníky už dokonca priniesli aj špekulácie o konkrétnom dátume útoku na Irak, ktorý prichádza do úvahy 17. alebo 22. februára. Cieľom útoku by mali byť nielen prezidentské paláce, ale aj okolie Bagdadu (hlavne komunikačná sieť), ktorý by tak bol izolovaný od ostatného územia. Ťažko však veriť tomu, že ak sa už USA napokon odhodlajú na útok, zastavia sa pri ničení komunikácie a priemyslu. Podľa pozorovateľov by útok skomplikoval situáciu ešte viac, zhoršil by utrpenie Iračanov a akcia by sa mohla stať katastrofou pre celú oblasť Perzského zálivu. Ak by totiž americká raketa zasiahla iracký sklad chemickej munície, bojové plyny by sa uvoľnili do ovzdušia a zasiahli by aj susedné štáty. Paralelu nájdeme už pri konflikte v roku 1991, keď sa jedovatý mrak z irackej Mutavy dostal až nad územie Saudskej Arábie a dodnes sa predovšetkým americkí, ale aj niekoľkí slovenskí a českí veteráni z našej jednotky sťažujú na zdravotné problémy, ktoré dostali názov syndróm zo zálivu. Na Blízkom východe preto už prebiehajú prípravy na eventuálny útok. Turecko rozmiestnilo okolo hraníc silné armádne oddiely s úlohou zabrániť exodu irackých Kurdov do Turecka, ako sa to stalo po ukončení konfliktu v roku 1991. V Izraeli si mnohí obyvatelia zaobstarali nové filtre do plynových masiek, ktoré majú už od vojny v Perzskom zálive. Americké ministerstvo zahraničných vecí upozornilo všetkých Američanov v zahraničí, aby boli opatrní pred možnými násilnými činmi v súvislosti s napätou situáciou v Iraku. Washington teda veľmi intenzívne zvažuje vojenský zásah, ktorým však môže byť nateraz len limitovaný vzdušný úder, keďže mu chýbajú spojenci, a obyčajné podozrenia, že Irak pokračuje vo vývoji chemických a biologických zbraní, nestačí na mohutnejšiu vojenskú akciu. Takáto obmedzená operácia poslúži len ako varovanie, nepovedie však k vážnejším škodám na vojenských zariadeniach či dokonca k likvidácii S. Husajna.

Autor: MILAN BUNO