oznámil Spolkový úrad práce ďalší rekord v povojnovej histórii Nemecka - 4,8 milióna nezamestnaných. A to experti nevylučujú, že vo februári bude pokorená aj 5 miliónová hranica. Nespokojnosť nezamestnaných s vládou vo Francúzsku tak prekročila hranice a do ulíc vyhnala aj ich nemeckých kolegov. V niekoľkých prihraničných mestách dokonca Francúzi podporili Nemcov aj osobne.
Francúzi pritom neochvejne protestujú už týždne a ich protesty sa miestami radikalizujú. Nemci sa zatiaľ rozhodli demonštrovať raz do mesiaca až do parlametných volieb v septembri. Napriek spoločnému problému je však medzi týmito susedmi niekoľko odlišností. To počas štvrtkového búrlivého, ale zároveň neúspešneho hľadania lieku na diagnózu nezamestnanosti v Spolkovom sneme zdôrazňoval aj minister práce N. Blüm na adresu tých, ktorí zdôrazňujú, že Nemecko už predbehlo v číslach aj Francúzsko. Kým však 12,6 percenta ľudí bez práce v Nemecku zahŕňa aj sezónnych pracovníkov, v 12,2 percentách nezamestnaných vo Francúzsku títo len dočasne zamestnaní ľudia nie sú započítaní. Navyše Francúzi požadujú hlavne vyššie podpory v nezamestnanosti, Nemci žiadajú nové pracovné miesta, ktoré im kancelár Kohl sľúbil už niekoľkokrát. Masové protesty pritom neohrozujú len vnútropolitickú scénu vo Francúzsku a výsledky jesenných volieb v SRN. Nemecko a Francúzsko ako motor európskej integrácie sú priam symbolickým obrazom situácie v Európskej únii, kde je 18 miliónov nezamestnaných. Trend 90-tych rokov sa členským krajinám doteraz nepodarilo zastaviť a obrat nenastal ani po historickom summite EÚ o nezamestnanosti minulý rok v novembri. Zvlášť nemeckému kancelárovi sa ako bumerang vracia jeho vyhlásenie, že s nezamestnanosťou sa musí každá z krajín boriť sama.
V takejto situácii bude takmer nemožné získať podporu väčšiny voličov v členských krajinách EÚ pre rozšírenie o nové demokracie, ktoré zároveň rozšíria pracovné trhy o milióny záujemcov o prácu a to v mnohých prípadoch za podstatne menšie finančné nároky.
