Priestranná miestnosť, v ktorej Anatolij Pristavkin pracuje, slúžila kedysi kremeľským činiteľom, ktorí rozhodovali o rozsudku smrti. V súčasnosti ju Pristavkin využíva na rozhodovanie o udelení milosti. Pristavkin stojí na čele ruskej prezidentskej komisie na udeľovanie milostí, ktorej členovia sa tu každý týždeň schádzajú pri dlhom konferenčnom stole, aby zrevidovali až 10 prípadov zločincov, nad ktorými súd vyniesol rozsudok smrti. "Niekedy na to nemáme dosť silné nervy, a tak pritom popíjame vodku," priznáva Pristavkin, popredný románopisec, ktorý je jedným z hŕstky odporcov trestu smrti v krajine.

Prezidenti Ruska a susednej Ukrajiny Boris Jeľcin a Leonid Kučma prechodne trest smrti zrušili. Parlamenty oboch krajín však maria snahu o definitívnom skoncovaní s týmto trestom, ktorého vinou skončili počas sovietskej éry predčasne v hrobe milióny ľudí, ktorých život ukončila guľka do tyla. Korene rozpoltenosti ohľadom trestu smrti siahajú ďaleko do čias existencie Sovietskeho zväzu, keď popravy boli nástrojom teroru teraz zdiskreditovaného komunistického policajného štátu.

Rusi a Ukrajinci sú zdesení prudkým nárastom kriminality, ktorý nasledoval po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Veľká väčšina ľudí zastáva názor, že zachovanie trestu smrti bude držať "zločincov na uzde". "V budúcnosti zostane trest smrti v pamäti ako akt barbarstva," domnieva sa Oleg Mironov, komunistický člen legislatívnej komisie ruského parlamentu. "Poslanci však musia brať do úvahy skutočnú situáciu, pokiaľ ide o zločinnosť v našej krajine aj verejnú mienku. Verejnosť nikdy nepodporí poslancov presadzujúcich zrušenie tohto trestu."

Pristavkinova komisia má neľahkú úlohu: je nútená manévrovať medzi požiadavkami a vykonávaním spravodlivosti a žiadosťami o milosť. 15-členná komisia, zložená z prominentných umelcov a spisovateľov ako Pristavkin, a tiež právnikov, sa schádza v miestnosti neďaleko Kremľa, ktorú kedysi komunistickí činitelia využívali na udržanie "disciplíny" medzi svojimi kádrami.

Autor: AP