Dominantné postavenie Nemecka v európskom priestore je jednoznačné, problémy však stále má so svojou mimoeurópskou pozíciou na internacionálnom politickom parkete. Najlepším dôkazom je nedávna cesta Madeleine Albrightovej po starom kontinente, na ktorej sondovala možnosti vojenského zásahu voči Saddámovi Husajnovi. Americká ministerka zahraničných vecí navštívila Moskvu, Paríž a Londýn. V Bonne sa nezastavila napriek tomu, že Spojené štáty si už roky výslovne želajú vitálnejšie aktivity Nemecka v globálnej politike.
Dôvod je jednoduchý: Počas studenej vojny a tesne po nej participovalo Nemecko na vojenských zásahoch medzinárodného spoločenstva voči rôznym diktátorom nepriamo - prostredníctvom peňažného spolufinancovania takýchto akcií, poukazovaním miliardových šekov. V prvej polovici 90. rokov sa začalo Nemecko aktívnejšie zúčastňovať na niektorých vojenských misiách medzinárodného spoločenstva, napríklad v Somálsku a najmä na území bývalej Juhoslávie, keď po prvý raz po druhej svetovej vojne vykročila noha vojaka bundeswehru mimo nemeckého územia. Avšak ešte stále majú nemeckí politici (najmä z radov ľavicovej opozície, ale aj niektorí predstavitelia koalície pravého stredu) zábrany zasadzovať sa za demokraciu na celom svete. A tak keď sa USA snažia dať dokopy akcieschopnú antisaddámovskú alianciu schopnú účinného odstrašujúceho vojenského zásahu, obracajú sa v prvom rade na spoľahlivých spojencov, Britov a Francúzov, a konzultujú zamýšľané kroky s ruskou mocnosťou. Na jemnôstky nemeckej diskusie o výklade niektorých ústavných článkov ohľadom vojenských zásahov v zahraničí, na filigránske výhrady sociálnodemokratických a zelených politikov proti zahraničným zásahom nemeckých vojakov, na takéto a podobné intelektuálne dišputy nemá Madeleine Albrightová čas.
Ak však chce Nemecko ukázať, že je ozaj spoľahlivou demokraciou, malo by sa po boku svojich partnerov bez priveľkých okolkov aktívne zúčastňovať na vojenských akciách medzinárodného spoločenstva proti diktátorom saddámovského razenia. Čas zápecníckej "šekovej vojenskej diplomacie" je nenávratne preč. Najlepším dôkazom nevyvrátiteľnosti nemeckých demokratických koreňov je totiž pripravenosť zasadzovať sa za demokraciu v globálnom meradle - v prípade absolútnej nevyhnutnosti a po vyčerpaní všetkých diplomatických možností aj (v rámci internacionálnej misie) vojenskými prostriedkami.
Autor: JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov (Autor je stálym spolupracovníkom
