Toto bude rozprávka o lampe. O takej tej obyčajnej nočnej lampe, ktorá stojí v kúte a príležitostne tam svieti. Lampa sa práve v tejto chvíli vyberá v predajni svietidiel. Ten obchodík sa volá Žiarivý svet a stojí na rohu Dennej a Nočnej ulice. Lampa stojí v obchode a stojí fúru peňazí. Ale stojí za to. Je krásna, štíhla a vysoká: ako cudzokrajná rastlina alebo ako dievčina, ktorá si ju kupuje. Dlho si na ňu šetrila, pretože vždy snívala, že raz bude mať svoj kútik a v ňom lampu. Tak - lampa je zaplatená, zabalená, prevezená a vybalená. Slečna ju zapojila do zásuvky a urobila šťuk. Lampa sa rozsvietila. Výborne, funguje! povedala slečna a znova ju vypla. Už sa teším na večer, riekla a to bolo všetko. Aj lampa sa tešila na večer. Veď to bol jej prvý večer! Pre lampu je taký večer ako zásnuby alebo prvý ples alebo svadobná noc. Nevedela sa dočkať, kedy sa zotmie a ona bude môcť rozsvietiť tmu. Zatiaľ však bolo svetlo. Slnko, aj keď nebolo celkom vo forme, robilo, čo mohlo. Svietilo a zohrievalo tento svet. Lampa mala slnko vo veľkej vážnosti. Bol to, napokon, prapredok všetkých svietidiel, akýsi Adam všetkých lámp. Len či to dokážem, vzdychala od trémy. Svietiť celý večer tak ako slnko vo dne. Iné je jedno šťuk a iné je svietiť dlhšiu dobu. Čo ak mi zlyhá žiarovka? Bude to na mňa...

Postupne, ako slnko strácalo svoju silu, bledlo a zmenšovalo sa, lampa začínala nadobúdať sebavedomie: A prečo by som to nemala dokázať? Nikto neupiera zásluhy starým, ale slnko je už trochu archaické. Už len to, že musí v noci zhasnúť. A ja môžem svietiť, kedy chcem. Len či... len či ma tá moja vôbec rozsvieti? Je taká... roztržitá... To by bola pre lampu tá najhoršia vec. Stáť v kúte a nesvietiť. Čím by sa líšila od takej metly? Zrazu na oblok ktosi zaklopal. Vy by ste to nepočuli, ani ja, pretože to bolo také tenké zaklopanie. To slnko zaklopalo jedným svojím lúčom: Ahoj, lampa... Držím ti všetky svoje slnečné lúče, aby sa tvoj prvý večer vydaril. Aby si sa dobre uviedla do spoločnosti. Ja odchádzam na krátky zaslúžený odpočinok, ale nechám ti tu zopár wattov, čo som dnes ušetrilo. To bolo od slniečka veľmi láskavé, čo poviete? Lampa od dojatia zažmurkala a cítila, ako sa jej žiarovka nalieva nepoznanou silou. To do nej vošli energetické zásoby slniečka. Večer na ňu slečna nezabudla. Rozsvietila ju a izba sa zaliala nádherným, šťavnatým svetlom. Jéj, pozri sa! Máme tu slniečko! zvýskla slečna a ukázala na plafón. Bol na ňom tieň, ktorý vrhalo tienidlo lampy. A verte či neverte, ten tieň bol taký okrúhly a s množstvom lúčov ako naozajstné slnko.