Oľga Keltošová má onedlho odísť z politického života krajiny, aby v ďalekom New Yorku reprezentovala Slovensko na pôde OSN. V jej prípade neodchádza len ministerka dvoch Mečiarových vlád, ale aj podpredsedníčka HZDS. Po Arpádovi Matejkovi ide o druhého podpredsedu vládneho hnutia, ktorý vypadáva z predvolebnej kampane. Okrem toho opúšťa Slovensko predovšetkým človek zo starej gardy HZDS - zostáva v ňom už len málo ľudí, ktorí mali blízko k jeho predsedovi, keď hnutie vznikalo. Oľga Keltošová prišla v období vzostupu a odchádza vo chvíli, keď je HZDS i s jeho náčelníkom v úpadku. Ak sa stane veľvyslankyňou, stane sa ňou v poslednej možnej chvíli. Ak by ju prezident neodvolal do 2. marca, musela by totiž zostať po boku svojho predsedu, aj keď je z pána premiéra dosť unavená. Prinajmenšom tak ako on z nej.

Absolventka fakulty žurnalistiky a redaktorka vysokoškolských periodík sa po roku 1968 stala prekladateľkou a redaktorkou časopisu Ohník. K novinárskemu povolaniu pre dospelých sa Oľga Keltošová vrátila až po novembri 1989. No nie nadlho. Stala sa hovorkyňou Holčíkovej Demokratickej strany a v prvých voľbách za ňu kandidovala do slovenského zákonodarného zboru. Strana sa dostala do vládnej koalície a pani Keltošová do funkcie podpredsedníčky SNR. Po apríli 1991 v nej už nebola - prišla o post v súvislosti s odvolaním premiéra Mečiara.

KRUŠNÉ MINISTERSKÉ ZAČIATKY

Keď sa predseda vlády dostal do ťažkých konfliktov s VPN, teda s hnutím, ktoré ho do funkcie nominovalo, predsedníctvo SNR využilo svoje právomoci a Mečiara odvolalo. V tom čase bola podpredsedníčka SNR na zahraničnej služobnej ceste. Po návrate ihneď hlasno protestovala: "S rozhodnutím zásadne nesúhlasím. Ide o nedemokratický postup... Mám pocit, že sa o dianí na Slovensku opäť rozhodlo v Prahe len za prítomnosti našich dvoch koaličných partnerov, bez účasti Demokratickej strany." Keď sa Oľge Keltošovej nepodarilo presadiť, aby DS vystúpila z vládnej koalície, vystúpila ona z DS. Na veľkom protestnom mítingu proti odvolaniu premiéra patrila k hlavným rečníkom. Hneď po vzniku HZDS sa stala jeho aktívnou a predsedovi blízkou členkou.

Vladimír Mečiar sa krátko pred voľbami v roku 1992 dostal do sporov so všetkými svojimi podpredsedami. Po jednej výmene názorov sa tak nahneval, že napísal abdikačný list: "Dňom 1. 5. 1992 sa vzdávam funkcie predsedu HZDS a dnešným dňom aj kandidatúry na poslanca SNR v Stredoslovenskom volebnom kraji." Podpredsedovia Kováč a Kňažko neoznámili jeho demisiu verejnosti, ale ani nešli Mečiara presviedčať, aby sa vrátil, keď už sa vybral - ako tomu vraveli - za medveďmi. S uzmierovacou misiou sa za ním iniciatívne vybrala práve Oľga Keltošová. Predseda sa láskavo vrátil a jeho abdikáciu mu nik pred voľbami nepripomínal. Po nich už bol pánom Slovenska. Svoju blízku spolupracovníčku navrhol za ministerku práce a s tým súvisiacich vecí...

Začiatky, najmä v samostatnom štáte, neboli pre šéfku rezortu vôbec ľahké. Jednak v tom čase bolo príliš veľa problémov, ale aj preto, lebo doc. JUDr. Vojtech Tkáč, CSc., ešte na úrade nemal ani zďaleka také postavenie, aké nadobudol neskôr a aké má teraz. Pani ministerka zažila veľa nepríjemností najmä so štátnym vyrovnávacím príspevkom, ktorý nespokojní občania rýchlo premenovali na štátny rozčuľovací... Keďže NR SR schválila nevykonateľný zákon a ministerstvo ho doplnilo zmätočnými pokynmi, úradníci museli čakať na televízne besedy, aby sa dozvedeli, čo majú vlastne robiť. Nová šéfka v nich však nebola taká skúsená, aby sa nedopúšťala chýb. Vo februári 1993 v televíznych Aktualitách napríklad povedala, že ak si chce niekto kúpiť byt a jeho cena je vysoká, môže si zobrať úver a "bude ho splácať povedzme aj 40 rokov v malých splátkach tak, aby ho to príliš nezaťažilo". Jeden divák ju vzal za slovo, vybral sa do sporiteľne, no tam mu poradili, nech ide za pani Keltošovou, lebo oni pôžičky s dlhou splatnosťou neposkytujú...

NECH NAPRÁVA,

ČO POKAZILA

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny sa dokázala zo svojich chýb poučiť - výkony jej rezortu sa postupne zlepšovali. Zásluhy svojich spolupracovníkov dokázala ako šéfka oceniť. Pravda, len tých najbližších - za 18 mesiacov svojho pôsobenia vo funkcii rozdelila medzi šiestich ľudí ministerstva, predovšetkým štátneho tajomníka a šéfov sekcií, odmeny vo výške 944 tisíc korún. Najviac sa ušlo vedúcej úradu - za 14 mesiacov 230 tisíc korún. Ak špičkovým pracovníkom rezortu, ktorí neboli zahrnutí do stavu ministerkinej milosti, pripadlo na konci roku 1993 maximálne 25 tisíc, sekretárka a šofér pani Keltošovej dostali koncoročnú odmenu 30 000 korún. Róbert Kotian to vtedy komentoval slovami, že ministerstvo pani Keltošovej je sociálne mimoriadne vyvinuté... V marci 1994 musela šéfka rezortu svoje odmeňovacie orgie prerušiť. Pána premiéra totiž odvolali druhý raz...

Aj v marci 1994, podobne ako v apríli 1991, s veľkou vervou bojovala za svojho predsedu. Po prezidentovom kritickom prejave vystúpila s ostrou kritikou prezidenta, pričom získala historické prvenstvo - ako prvá totiž poslancom HZDS a SNS navrhla, aby proti Michalovi Kováčovi použili článok 106 Ústavy SR, lebo koná protiústavne. Keď ju opoziční poslanci vyzvali, aby konkretizovala v čom, pani Keltošová im odpovedala: "Ak naozaj nepovažujete zasahovanie, priame zasahovanie do vnútorných pomerov politických strán za kompetencie, ktoré prezidentovi nepatria, ak si myslíte, že jeho výzvy k tzv. širšej alebo širokej koalícii, ktoré de facto negujú výsledky demokratických volieb, nevedú k destabilizácii Slovenska, ja sa vás potom pýtam, ako chápete túto ústavu..." Podľa nej sa teda prezident rečami o potrebe širšej koalície dopustil činnosti smerujúcej k odstráneniu demokratického ústavného zriadenia. Oľga Keltošová si svoj špecifický vzťah k hlave štátu udržala nielen v predvolebnej kampani, ale aj po voľbách v roku 1994.

Práve kvôli nemu ju predseda hnutia nominoval, aby ho spolu s Ivanom Lexom zastupovala na prvom povolebnom stretnutí s prezidentom. Obaja predstavitelia HZDS pánu Kováčovi vysvetlili, že ak si želá na Slovensku stabilitu, mal by podať demisiu. Tón tejto výzvy vtedy pohoršil aj Jána Ľuptáka, ktorý sa po stretnutí pred novinármi zmienil, že ak niekto na rokovanie príde, mal by sa zachovať tak, ako sa patrí. Predseda ZRS bol vtedy taký silný muž, že rozhodujúcou mierou ovplyvnil, aký post napokon zaujala Oľga Keltošová. Ján Ľupták, ktorý sa v roku 1993 niekoľkokrát dostal s ministerkou do ostrých potýčok, krátko pred voľbami vyhlásil, že nech už dopadnú akokoľvek, on v žiadnom prípade nebude sedieť vedľa takého človeka, "ako je napríklad pán Móri, Cingel, Keltošová, Ivan Ľupták, Romanovská a ďalší". Lenže práve to mu hrozilo, lebo predseda HZDS chcel z Keltošovej urobiť podpredsedníčku NR SR... Aj keď sa exministerka pokúsila svoj rating zlepšiť vyhlásením, že Ľupták je "schopný človek a politik", predseda ZRS zostal neoblomný - keďže nesmela sedieť vedľa neho v parlamente, "musela" ísť do vlády. Ľupták to komentoval spôsobom sebe vlastným: "Tam, kde teraz je, nech napráva, čo v minulosti pokazila..."

Počas dlhej parlamentnej noci z 3. na 4. novembra 1994 sa Oľga Keltošová stala prvou asistentkou jej šéfrežiséra. Pod jej vedením poslanci formujúcej sa vládnej väčšiny urobili z výboru pre životné prostredie zberný tábor pre "najhorších" opozičných politikov. Keď navrhla, aby doň z výboru pre vedu a školstvo preradili aj rektora Univerzity Komenského, v rokovacej sále prepukli nepokoje. Poslanci hlučne protestovali a žiadali navrhovateľku, aby návrh stiahla. Pani Keltošová sa pozrela na svojho suseda - predseda hnutia však pokrútil hlavou, a tak aj Juraj Švec, ktorý dvakrát odmietol Mečiarovu ponuku, aby sa stal ministrom školstva, zostal za trest v životnom prostredí... Na škandálnu noc v parlamente reagovala Európska únia prvým demaršom. Vladimír Mečiar ho označil za "akt priateľstva" a tvrdil, že reči okolo neho spľasnú ako bublina, len čo sa zverejní plný text demaršu: "Nie je tam nič také, čo by nasvedčovalo nežičlivým komentárom a špekuláciám opozície." No keď TASR demarš zverejnila, Oľga Keltošová agentúru okamžite obvinila, že publikovala text, ktorý má dôverný charakter, takže TASR "vážne kompromitovala Slovenskú republiku vo vzťahu k Európskej únii".

Podpredsedníčka HZDS pre medzinárodné vzťahy a verejnú mienku sa potom vyznamenala referátom, ktorý vypracovala pre interné potreby hnutia. Materiál s názvom Hlavné úlohy HZDS v zahraničnej politike vznikol v septembri 1995. Okrem iného sa v ňom konštatovalo, že až 90 percent ľudí na ambasádach sú čechoslovakisti. Podľa materiálu sa pri personálnom obsadzovaní veľvyslanectiev nemá dodržiavať zásada odbornosti: "Navrhujeme v tejto zlomovej dobe túto zásadu porušiť a dosadzovať nových, aj keď menej skúsených, ale spoľahlivých ľudí s proslovenským zmýšľaním..." Zrejme v intenciách tohto materiálu a jeho odporúčaní vo februári 1996 predseda vlády prvý raz navrhol pani Keltošovú do funkcie veľvyslankyne pri OSN...

IBA ONA JEDINÁ

Vladimír Mečiar svoju nomináciu zdôvodnil tým, že jeho podpredsedníčka a ministerka nejde len zastupovať krajinu, ale má oveľa významnejšie poslanie - získať pre Slovensko predsedníctvo na 52. valnom zhromaždení OSN: "Keby nemala šancu, že bude predsedajúcou v OSN, tak ju jednoducho nenavrhneme. Ja si nepošlem preč členku vlády na funkciu veľvyslanca, keď nemám vysokú mieru istoty, že bude mať na tomto poste úspech." Michal Kováč si kandidátku pozval na rozhovor, kde jej vysvetlil, že veľvyslanec nie je len zástupcom štátu, ale aj jeho ako prezidenta. Pani Keltošovej pripomenul, ža aj ona sa podpísala pod vyhlásenie tretej Mečiarovej vlády, v ktorom sa hovorí, že "činy pána prezidenta sú zradou našej spoločnej vlasti". A dodal, že nemôže vymenovať za svojho osobného zástupcu v OSN niekoho, kto o prezidentovi tvrdí takéto veci. Preto ju požiadal, aby sa od vyhlásenia dištancovala. Oľga Keltošová to okamžite odmietla: "Váš návrh neprichádza do úvahy, nikdy to neurobím, a ak toto je vaša podmienka, tak môžeme tento rozhovor ukončiť." Michal Kováč preto žiadosti predsedu vlády nevyhovel a požiadal o nový návrh. Pán Mečiar mu odpovedal, že iného vhodného kandidáta nepozná a žiadny nový návrh nepredloží. Päť a polmiliónové Slovensko teda malo k dispozícii jedinú osobu, schopnú získať predsedníctvo valného zhromaždenia...

Eduard Kukan ako bývalý veľvyslanec pri OSN vtedy verejnosť upozornil, že nie je nevyhnutné, aby na funkciu predsedu VZ OSN kandidoval práve mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec pri OSN, lebo dejiny tejto organizácie dokazujú, že vo väčšine prípadov túto funkciu zastávajú práve ministri. Pán Kukan preto vláde a premiérovi odporúčal, že pokojne môže navrhnúť pani Keltošovú za predsedníčku aj z jej terajšej funkcie. Vladimír Mečiar to však neurobil. Zrejme mu nešlo ani tak o valné zhromaždenie ako skôr o odchod ministerky alebo o kampaň proti prezidentovi.

ODPORÚČANIE

S PREDSTIHOM

Konflikt s prezidentom pozdvihol opäť status pani podpredsedníčky v hnutí, takže sa začala viac zapájať do politickej práce v teréne. Nezabudnuteľné vystúpenie mala v septembri 1996 na mítingu v Martine. Na výčitku, že opozícia robí výpady a koalícia sa slabo bráni, poslucháčom vysvetlila, že nechce strácať čas a energiu odpoveďami na nezmysly: "Ja tam sedím a priznám sa, dúfam, že predseda ma za to nepokarhá, ja si tam vždy nanosím obrázkové časopisy a módne, a kozmetické, ja si tam čítam... Jednoducho človek sa nemôže nechať uniesť tými hlúposťami, lebo by som bola za chvíľu na nervy. Takže ja si tam oddýchnem v tom parlamente, prečítam si aj beletriu, aj si vybavím poštu..." Čo určite nebola odpoveď, ktorá by šéfa HZDS nadchla. Na dôvažok dodajme, že zo strany pani Keltošovej išlo o nanajvýš nešťastnú sebaštylizáciu, lebo poslanci opozície hneď potvrdili, že ministerku ešte časopisy ani beletriu čítať nevideli...

Predseda vlády a hnutia síce rád využil zaslúžilú členku kabinetu na propagandistické účely, keď sa napríklad na dva týždne stala prezidentkou 85. konferencie Medzinárodnej organizácie práce, ale podpredsedníčke hnutia sa už nepodarilo obnoviť svoju niekdajšiu politickú pozíciu z predchádzajúcich rokov. Popri vychádzajúcich hviezdach Rezešovi a Martinkovej sa ľudia zo starých čias hnutia dostali do úzadia. A treba povedať, že ani pani ministerka už nie je taká bojovná, ako bývala. Keď koncom roku 1997 za nezáujmu vládnych poslancov predkladala v parlamente zákon, dôležitý pre potenciálne členstvo Slovenska v Európskej únii, predsedajúci Ľupták vykrikoval, aby zaň prišli hlasovať páni z opozície, lebo ZRS a SNS sa do únie nežiada. Poslanci naozaj prišli a za zákony hlasovali - za čo sa im pani Keltošová v parlamente od mikrofónu poďakovala.

Pred dvoma rokmi premiér Mečiar tvrdil, že si členku vlády iba za veľvyslankyňu nepošle. Teraz ju navrhol odvolať, aby svoju spolupracovníčku mohol do New Yorku sám poslať, aj keď jej tam žiadne predsednícke miesto, významné pre Slovensko, nehrozí. Podpredsedníčka HZDS svojho času v internom materiáli hnutia žiadala "realizovať a sprísniť priebežnú kontrolu práce našich ambasád pomocou našich bezpečnostných štruktúr ako SIS a podobne". Ako veľvyslankyňa pri OSN by si svoje odporúčanie užila na vlastnej koži.