Pre dvadsaťtriročnú Qamar je Ružomberok už štvrtou stanicou, dnes však vie, že zároveň konečnou. Utiekla pred takmer dvoma rokmi a nie sama. Vtedy jej bolo jedno kam, len preč z rodného Somálska do vysnívanej Európy. V somálskom hlavnom meste, vojnovom Mogadiše, zanechala rodinu, známych a proti svojej vôli aj manžela. Odchádzala s dcérami Arvo, dnes už štvorročnou, o rok mladšou Vata a ešte nenarodenou Salad. Na Slovensku, o ktorom dovtedy nemala ani len tušenie, ju nechali prevádzači s tvrdením, že sú v Nemecku. Po prestupných staniciach pre utečencov v Adamove, kde čakala na azyl, a podobnom tábore v Brezovej pod Bradlom sa s priznaným štatútom utečenca dostala na pol roka do azylového domu vo Zvolene. Odtiaľ vlani v decembri nakoniec do Ružomberka, kde v trinástich zrekonštruovaných, skromne zariadených bytoch žije dovedna 26 utečencov. "Mnohí si pod slovom utečenec predstavia človeka, ktorý uteká pred zákonom, ale v skutočnosti sú to ľudia prenasledovaní z náboženských, rasových alebo politických dôvodov. V súčasnosti je na Slovensku priznaný azyl asi 405 utečencom," hovorí predseda a zakladateľ Björnsonovej spoločnosti v Ružomberku Ladislav Lajčiak, ktorá už štyri roky spolupracuje s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov. Práve úrad vysokého komisára s partnerskými organizáciami realizuje projekt rekonštrukcie bytov vo vlastníctve obcí a miest. Je súčasťou integračného programu, ktorý pomáha utečencom pri začleňovaní do spoločnosti. Nie je ich totiž možné vpustiť do reálneho života ihneď. Po pobytoch v táboroch a získaní potrebných dokladov sú potom fakticky zrovnoprávnení s našimi občanmi. Voči cudzím ľuďom sú však stále trochu podozrievaví. Ani Vietor, absolvent univerzity v Libérii, hoci s nami žartuje, nechce o sebe nič bližšie povedať. Učí na Bilingválnom gymnáziu v Sučanoch ekonomické odbory a biológiu v angličtine. Dostali sme z neho iba to, že kolegovia aj študenti sú super.