Minulý týždeň sa objavila v agentúrnych správach zo zahraničia aj správa o protipolicajných protestoch mládeže v severopoľskom meste Slupsk. Jedna z mnohých správ o nepokojoch a ľudskom nešťastí, ktorú postihol osud mediálnej doby - zanikla v prívale správ jej podobných. Kto ju však postrehol, musel byť prekvapený dôvodom, pre ktorý boli mladí ľudia ochotní narušiť pokojný chod svojho mestečka a riskovať prinajmenšom väzenie, ak nie zdravie a život. V sobotu 10. 1. bol v tomto poľskom mestečku, podľa očitých svedkov, zabitý 13-ročný fanúšik miestneho basketbalového klubu jedným z policajtov, zabezpečujúcich v uliciach poriadok.
Je zrejmé, že žiaden demokratický štát nevydržiava z peňazí daňovníkov políciu na to, aby ich (daňových poplatníkov) mohla terorizovať, či nebodaj zabíjať, ale na to, aby zabezpečovala, aj za pomoci legálneho štátneho násilia, najširšiu ochranu jeho občanom. Veď, pridŕžajúc sa Locka, ľudia uzatvorili s vládou spoločenskú zmluvu, práve kvôli ochrane majetku a života. Ak sa ale verejné inštitúcie uchýlia k násiliu, ktoré prekračuje hranice primeranosti a legálnosti donucovacích prostriedkov, násilie legalizujú a občan sa ho chytá ako adekvátneho prostriedku svojej ochrany. V danej chvíli jednoducho nemá inú "zbraň", ktorou by sa ubránil, pretože samotný "štát" narušením rovnováhy a prekročením hraníc vlastných pravidiel, občana "odzbrojil". Aj preto môže "štát" konať len to, čo mu zákon ukladá a občan to, čo mu zákon nezakazuje. Ak teda občan prekročí pravidlá a poruší zákon, musí počítať s postihom, na ktorom sa "štát" uzniesol, že bude pre daný prečin adekvátny. Ak však prekročí dohodnuté pravidlá "štát", musí počítať s následkami oveľa vážnejšími a nebezpečnejšími, ktoré môžu viesť v konečnom dôsledku až k jeho deštrukcii a ohrozeniu jeho vlastnej existencie. A to nemusí platiť len o prekročených pravidlách legálneho štátneho násilia.
Autor: STANISLAV KROŠLÁK, Nitra
