Vladimír Železný ako generálny riaditeľ TV Nova presvedčivo dokázal, že je mimoriadne schopný predovšetkým v dvoch ohľadoch. Je vynikajúcim mediálnym manažérom, lebo podnik, ktorý riadi, dosiahol nevídaný komerčný úspech. Jeho činy svedčia aj o tom, že je mediálnym podnikateľom, ktorý mimoriadne tvrdo presadzuje svoje záujmy, bez ohľadu na to, koľko to stojí – tých druhých. Napríklad amerických investorov či občanov Českej republiky.

V roku 1993 získala skupina šiestich českých a slovenských intelektuálov združených v spoločnosti CET 21 licenciu na televízne vysielanie. Projekt, ktorý predložili a ktorý licenčná rada odobrila, bol nanajvýš ušľachtilý. Podľa neho mala vzniknúť síce komerčná, ale kultivovaná a kultúrna stanica podobná britskému Channel Four. V skutočnosti vznikla Nova, ktorú experti charakterizovali ako „brutálne bulvárnu televíziu“.

Okolnosť, že ušľachtilý projekt bol dobrý len na získanie licencie, riaditeľ Železný nikdy neskrýval. S pomocou americkej spoločnosti Central European Media Enterprises (CME), ktorá mu poskytla kapitál na rozbeh stanice, vybudoval spoločnosť, ktorá zarábala obrovské sumy. Práve s podporou i pomocou CME a za jej peniaze postupne skúpil podiely spoločníkov CET 21 a napokon ovládol 60 percent v spoločnosti, ktorá bola a je držiteľkou licencie.

V roku 1997 dostal od Američanov miliardu českých korún aj za to, že podpísal zmluvu, ktorou sa zaviazal, že sa zdrží konkurenčnej činnosti, ktorá by firmu CME poškodzovala. O dva roky neskôr – keď ho práve pre takú činnosť z postu riaditeľa odvolali – Vladimír Železný ako faktický držiteľ licencie vytvoril novú televíziu Nova. Potrebné prostriedky na to mu poskytli páni Komár, Šmejc a Gerner.

Poškodená spoločnosť CME oznámila, že bude od Železného vymáhať náhradu škody pred medzinárodnou obchodnou komorou v Amsterdame. Po dlhých mesiacoch arbitráž rozhodla v prospech Američanov. Železnému nariadila, aby vrátil CME 23,35 milióna dolárov. Generálny riaditeľ Novy však nečakal na výsledok arbitráže so založenými rukami.

Kým amsterdamská komora spor skúmala, s pomocou svojich právnikov sa postupne zbavoval majetku. Na rôzne spoločnosti spravované jeho právnikmi, previedol rodinnú vilu, malostranský palác, hotel v Mikulove, pozemky, dom a zbierku obrazov z Dlouhej ulice atď. V tom čase v rozhovore pre Lidové noviny sám priznal: „Všetok majetok som predal, teda pustil, vložil do nadácií. Môj majetok bol vo výške stoviek miliónov korún. Dnes je takmer zanedbateľný.“

Keďže polícia dospela k záveru, že pán Železný a jeho štyria právnici prevádzali majetok preto, aby sa šéf Novy vyhol povinnosti zaplatiť približne miliardový dlh bývalým partnerom z CME, obvinila ich z trestného činu poškodzovania veriteľa. Obvinení sa obhajujú tvrdením, že k prevodu majetku došlo skôr, než záväzok voči CME vznikol. Ale treba povedať, že k prevodu došlo vtedy, keď už pánu Železnému i jeho právnikom bolo jasné, že taký záväzok vzniknúť môže.

Aj keby orgány činné v trestnom konaní vec alebo nezávislý súd záležitosť posúdili tak, že k trestnému činu nedošlo, jedno sa tým nezmení: podľa medzinárodnej arbitráže Vladimír Železný dlhuje americkej spoločnosti miliardu českých korún. Ďalšie miliardy za neho budú musieť zaplatiť jeho spoluobčania, daňoví poplatníci Českej republiky.

Medzinárodná arbitráž v Štokholme totiž rozhodla, že to, čo sa stalo spoločnosti CME v TV Nova, sa týka aj Českej republiky, lebo jej vláda podpísala medzinárodnú zmluvu o ochrane investícií, ktorú podľa súdu porušila v piatich bodoch. V septembri minulého roku štokholmský tribunál vyniesol verdikt, že ČR bude musieť CME škodu nahradiť. O jej výške má rozhodnúť do konca januára. Bude to „úhrada primeraná trhovej hodnote investície“.

Američania považujú za primeranú úhradu vo výške 500 miliónov dolárov. Podľa expertov by bola naozaj primeranou úhrada v hodnote 120 miliónov dolárov. Dá sa preto očakávať, že konečná suma, ktorú bude musieť Česká republika bývalým Železného partnerom zaplatiť, sa pohybuje v intervale od piatich do dvadsiatich dvoch miliárd českých korún.

Podľa Jana Čulíka, šéfredaktora denníka Britské listy, z doterajšieho príbehu doktora Železného vyplýva dôležitý záver: „Železný zásadne nehodlá rešpektovať právne podmienky dohôd, ktoré uzavrel s partnermi, a bude sa svojvoľne správať tak, ako v danej chvíli uzná za podnikateľsky a osobne najvýhodnejšie.“ Konštatovanie pána Čulíka je o to dôležitejšie, že spoločnosť, ktorú na Slovensku neformálnym spôsobom riadi, akceptovala zmluvy a pristúpila na isté právne podmienky. Ak by ich pán Železný „rešpektoval“ rovnako ako dohody s českou licenčnou komisiou či americkými partnermi, potom je len otázkou času, kedy sa potvrdí ďalší odhad pána Čulíka: Bratislavská mediálna rada nebude schopná pôsobenie „jeho“ televíznej stanice v slovenskej spoločnosti efektívne regulovať.

Predtým, než kúpený TV Global dostal dve voľné frekvencie, Vladimír Železný kritizoval stav, aký sa na Slovensku vytvoril – že je tu jeden dominantný televízny subjekt, ktorému ostatné nie sú schopné konkurovať. Jeho volanie, aby divák dostal čo najširšiu možnosť voľby, čo najväčšiu možnosť výberu, malo platnosť len dovtedy, kým sa nedotklo jeho záujmov. Slovenskému divákovi teraz dopraje možnosť výberu medzi TV JOJ a TV Markíza, ale už nie možnosť výberu medzi TV Nova a TV JOJ.

Slovenské káblové televízie mali dlhé roky tichý súhlas, aby v ich programovej ponuke bolo aj vysielanie Novy. Teraz jej generálny riaditeľ náhle zistil, že sa na Slovensku vysielajú filmy, ktorých práva boli zakúpené iba pre Českú republiku. Divákom relácie Volajte riaditeľovi preto z Bratislavy oznámil, že Nova na Slovensku v káblovej televízii končí – vraj nie preto, lebo začne vysielať TV JOJ, ale z toho dôvodu, že to nie je právne v poriadku. Bola to malá, ale veľmi poučná ukážka toho, že aj na Slovensku môže pán Železný jedno hovoriť a niečo iné robiť.

V septembri minulého roku Richard Rybníček ako predstaviteľ TV Global pred licenčnou radou tvrdil, že aj po získaní dvoch voľných frekvencií sa zachová lokálny charakter tejto televízie. Aj riaditeľka kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu Jarmila Grujbárová potvrdila, že tento regulačný orgán by mal trvať na odhodlaní „zachovať lokálne prvky vysielania, určitý pomer českého a slovenského jazyka a miesta výroby tak, aby aj slovenskí tvorcovia dostali šancu“. Súdiac podľa toho, že Vladimír Železný o budúcej TV JOJ hovorí ako o „našej slovenskej pobočke“, o jej generálnom riaditeľovi Rybníčkovi ako o „svojom“ generálnom riaditeľovi, je zrejmé, že nová televízia splní očakávania rady iba vtedy, ak budú v súlade s očakávaniami pána Železného.

Zatiaľ možno povedať, že miera toho, čo si pri svojej expanzii na Slovensko bude môcť dovoliť generálny riaditeľ Novy, ešte nie je stanovená. Isté je, že by si svoju mieru nemal stanoviť samotný pán Železný.