Kapitálový trh mal podľa neho vzniknúť z vlastnej potreby podnikov získavať alternatívne zdroje financií a umožniť kapitalizáciu niektorých obchodných vzťahov. Najväčšou chybou bolo podľa Kozlíka, že investičné fondy sľubovali pred rozbehnutím kupónovej privatizácie príliš veľké sumy v záujme uspieť v silnej konkurencii. Neskôr však vznikol paradox, či má fond "splniť sľuby a skrachovať", alebo ich nesplní a transformuje sa na bežnú obchodnú spoločnosť. Ministerstvo financií (MF) SR potom v súvislosti s ochranou minoritných akcionárov podalo žalobu na viacero bývalých investičných fondov, ktorú riešili súdne orgány. "Niekde sme prehrali, niekde vyhrali," komentoval ďalší priebeh S. Kozlík, pričom poukázal na niektoré medzery súdnej moci. "Súdna moc neovláda logiku kapitálového trhu, nevie, čo je kapitálový trh," povedal podpredseda slovenskej vlády. Poukázal na príklad Najvyššieho súdu, ktorý najprv zamietol žalobu ministerstva financií v prípade fondu PSIS, o pol roka však svoje stanovisko zmenil. MF SR preto v súčasnosti podľa Kozlíka pripravuje nový legislatívny rámec kapitálového trhu, ktorý by sa mal dostať na rokovanie vlády v najbližších týždňoch.