Kordov čas, Korda kľačiaci, skáčuci a tancujúci majster, Korda kráľom na českom turnaji, One man show, Fanúšikovia otvorili srdcia džentlmenovi a prvotriednemu hrdinovi, Korda vychutnal svoju chvíľu pod slnkom - to sú len niektoré titulky austrálskej a svetovej tlače, vyzdvihujúce veľké víťazstvo 30-ročného Petra Kordu na 86. tenisových majstrovstvách Austrálie.
Komentátori sa zhodujú v tom, že Melbourne Park už sotva uvidí taký víťazný tanec na oslavu trpezlivosti, virtuozity a tenisovej krásy v starom štýle. Naposledy Björn Borg bozkal wimbledonskú trávu a ďakoval Bohu na kolenách za odmenu. Korda bol dlho na čakacej listine a až v januári tohto roku si zaknihoval svoju miestenku medzi veľkými šampiónmi. Rios sa na tejto šou jedného muža nemal kam schovať, nemal kam utekať pred presnými ranami českého tenistu a iba pozoroval a učil sa, ako postupovať vo finále, aby raz aj on siahol na trofej a vychutnal chvíľu, ktorá sa nedá vyvážiť žiadnou prémiou. Keď Korda s pohárom skackal dolu z pódia sťa klokan, sotva si niekto v hľadisku uvedomil, že tento starší džentlmen s penziou v obálke na 615 000 dolárov už o rok nepríde. Aj to je možné, ako naznačil. Toto finále paradoxne ukázalo, že riaditeľ turnaja Paul McNamee by naozaj mohol ženám podhodiť rovnakú kosť ako mužom, lebo pražský rodák si poradil s Čiľanom o dve minúty skôr než košická rodáčka so Španielkou. Azda by mal ponúknuť voľnú kartu aj starému Rosewallovi, ktorý to vedel v každom veku, akurát jeho manželka Wilma Rosewallová by mohla protestovať, lebo radšej by potrebovala šikovnú pravačku v záhrade. Ale keď ľavák Horace Rice mohol vyhrať titul vo veku 35 rokov na šampionáte 1907 a potom v lete 1923 došiel 51-ročný do semifinále
Petr Korda si svoj sen zaslúži. Od US Open 1997 má bilanciu 31:4, je svetovou dvojkou, zdolal Samprasa a ďalších piatich z Top Ten. Je nebezpečný na všetkých povrchoch - vlani tráva 7:2, antuka 10:5, betón 18:11 a hala 20:6, ovláda loptičku na dvorci z každej strany. Dozrel ako víno, zbavil sa nervozity, trémy, naťahovačiek s novinármi, zranení. Je ďalším z radu senzačných grandslamových víťazov - predtým Kafeľnikov, Krajicek, Kuerten, Rafter. Tridsiatnik skrátka oživil svetový tenis.
Nás teší, že na oslavách 30. výročia profitenisu (Petr Korda sa, mimochodom narodil v januári 1968, keď sa na Australian Open prvý raz otvorili grandslamové brány profesionálom) spomenul predseda Medzinárodnej tenisovej federácie (ITF) Brian Tobin (Austr.) aj Slovensko. Vyzdvihol úspechy mladých, tenisový boom v krajinách, ktoré sa nerátali za veľmoci, a popri Chile, Švajčiarsku a Chorvátsku menoval aj náš tenis. Oprávnene. Kučera prerazil do sveta nielen postupom do semifinále v Melbourne a vyradením Samprasa, ale už v Perthe, kde vedno s Habšudovou vybojovali prestížny Hopmanov pohár, a potom v Sydney, kde po náročnom cestovaní a znovunájdení dôležitej koncentrácie vyhral majstrovstvá Nového Južného Walesu. Krošlák a Hrbatý, ktorí mali vlani rôzne zdravotné problémy, neboli stopercentne pripravení, ale sú mladí (23, resp. 20 rokov) a majú ešte veľa pred sebou. Príkladom môže byť taký Escude, bezmála 22-ročný Francúz, svojho času svetový juniorský talent, ktorý hral vlani takmer len satelity a challengery (v ATP Tour vyhral iba 6 zápasov), no teraz sa dostal do semifinále Open. Rovnako Kiefer z Nemecka, proti ktorému mnohí naši juniori tiež odolávali. Škoda, že už nepočuť toľko o menách ako Čatár, Hromec, Borgula, Pláteník, Kukal, silnej generácii, ktorá sa kdesi zastavila a z rôznych dôvodov nevyužila možnosti skvelej domácej konkurencie. Slovenský tenis by mal viac vyťažiť zo súčasnej reklamy (na juniorskom Australian Open nehral žiadny náš chlapec!), podporiť viaceré talenty, nielen úzky, vyberaný okruh. Ani v ženskej dvojhre naše nesklamali. Nagyová sa stala novou jednotkou, prebojovala sa do prvého osemfinále v živote, vyradila silné súperky, ale proti Pierceovej a navyše s obnovenými bolesťami brušného svalu nemala šancu. Verme, že sa dá čoskoro do poriadku, lebo potenciál má vyšší než na súčasné maximum - 28. miesto. Habšudovej nežičil žreb - Davenportová v 2. kole nie je nič príjemné, a predsa mala Karina mečbal! Rozbehnutá z Perthu, trénovaná a bojovne naladená doplatila na nespoľahlivosť podania v závere zápasu, ale inak jej niet čo vyčítať, lebo poriadne vystrašila turnajovú dvojku, ktorá sa zastavila až v semifinále. Husárová dosiahla po roku víťazný návrat, prvý raz sa radovala z postupu na grandslamovom turnaji, naznačila tenisové kvality, ale má pred sebou ešte veľa práce. Studeníková bola súčasťou Kurnikovovej prípravy na prestížny súboj s Hingisovou, žreb nie práve milosrdný, ale Katarína sa trápila aj s bolesťami krku a sústredenosťou na šoukurte patriacom jedinej - ruskej primadone.
Autor: ANDREJ BUČKO, Melbourne (Autor je stálym spolupracovníkom
