V januári som sa zúčastnil na žartíkoch o demokracii na bratislavských Pasienkoch. Prišiel som tam pol hodiny pred prvými potleskmi, a ľaľa ho: Pred košiarom hrča ovcí - demokratiek, baranov-demokratov, našli sa aj ovce z iných grúňov a košiarov, aj z tých írečito hejslovenských lúk a pasienkov, ba dokonca aj škaredí vlci v ovčích rúnach. Zamiešal som sa do hrče, bo nás púšťali len úzkymi vrátkami a po jednom. Ako ovce na dojenie, strihanie či nebodaj na zabitie. Od tých čias, čo tam - ako sa povrávalo (mečalo i zavýjalo), mali vlci nechať výbušné exkrementy, valachov vyzbrojili detektormi, ktoré zachytia všetky ostré zúbky a drápky. Mojich päťsto ekrazitových lístkov však nezachytili. Pred vchodom z vestibulu do haly som začal rozdávať všetkým, bez ohľadu na farbu kožucha, lístočky s otázkou pre Gazdu (takto potom čochvíľa premenoval "Starého" alias Baču hlavný nadháňač Dunčo ( mimo košiara Gabo). Otázka znela: "Kto všetko kryje prešľapy prezidenta? Po a) Mohli by ste komentovať výrok JUDr. S. Lehoťáka na Najvyššom súde 27. novembra 1997: "Prezident dosiaľ nevyhlásil referendum, ktoré požadovali občania petíciou..." Po b) Prečo nik z predstaviteľov HZDS nepodal sťažnosť proti prezidentovi republiky na Ústavný súd - ani potom nie, ako sa NR SR uzniesla na tom, že spojenie dvoch referend prezidentom do jedného je v rozpore s ústavou? Po c) Zaujímajú vás aj podania radových občanov na Ústavnom súde proti rozhodnutiu prezidenta o konaní referenda? Som jedným z tých, ktorým Ústavný súd sťažnosť prijal, dodnes sa však ďalšie konanie odkladá, lebo sa dosiaľ nenašiel - ani za ponúkanú odmenu 100 tisíc Sk - advokát alebo komerčný právnik, ktorý by mal odvahu (len formálne) v kauze proti Michalovi Kováčovi vystupovať? Rozdal som asi sto lístkov, keď za mnou prišiel baran s mútnym pohľadom: "Vy ste vlk, ktože vás sem pustil?" Keby len to, za chvíľu prišiel aj s pomocníkmi, baranmi s usporiadateľskými mašľami a výstražnými zvoncami na krku: "Musíte okamžite opustiť tento košiar!" - Pričom sácali do mňa baran baran buc. Neostalo mi nič iné, než zohnúť ešte viac chrbát a vrhnúť sa medzi ovce a baranov, pomedzi ktorých som sa dostal z vestibulu ďalej do haly. Nič nového pod slnkom. 25. marca 1988 ma zadržali na sviečkovej manifestácii len preto, že som ľuďom rozdával lístky s článkom Ústavy ČSSR o politických právach. Následne som bol odsúdený na dva mesiace. 8. januára 1998 sa mi (ešte) podarilo uniknúť pred zatknutím (tiež len pre poskytovanie informácií). Jeden lístok s otázkou pre pána premiéra som potom odovzdal usporiadateľom a o ostatných štyristo sa išli ľudia potrhať. Samozrejme, pán Mečiar sa neodvážil otázku prečítať. Odvážil by sa na tú otázku odpovedať ktokoľvek z jeho prívržencov?
Autor: Ing. KAROL NAGY, Bratislava
