Nórsky bežec Bjorn Dählie si vybehal v Albertville tri zlaté a jednu striebornú.
ALBERTVILLE 1992
Po Chamonix 1924 a Grenoble 1968 sa o olympijské medaily bojovalo na francúzskom snehu a ľade. „Nie som romantik. No napriek tomu tvrdím, že predstavíme svetu Francúzsko a Savojsko v najkrajšej podobe,“ vyhlásil trojnásobný olympijský víťaz z Grenoblu 1968 Jean-Claude Killy, ktorý sa osobne angažoval za usporiadanie ZOH v Albertville a spolu s politikom Michelom Barneirom stál aj na čele organizačného výboru.
Leitmotívom koncepcie savojskej olympiády bolo pripravenie maximálne náročných tratí pre športovcov. Podobne vysoká nadmorská výška vysala z hokejistov nezvyklé množstvo síl. Kanaďan Eric Lindros musel dokonca siahnuť po kyslíkovej maske.
Po rokovaniach predsedu olympijského výboru Juana Antonia Samarancha v Moskve štartovali športovci bývalého ZSSR jednotne pod olympijskou zástavou a olympijskou hymnou. Na slávnostnom nástupe si však každý niesol malú vlajočku svojej krajiny zo Spoločenstva nezávislých štátov. Po 28 rokoch vpochodovali spoločne na štadión zimných hier športovci zjednoteného Nemecka.
Kritizované bolo najmä rozmiestnenie súťaží do 12 lokalít, čo znemnožnilo funkciu homogénnej olympijskej dediny. V hlavnom stredisku v Albertville sa športovci stretli iba na otváracom a záverečnom ceremoniáli.
K olympijským disciplínam pribudlo rýchlokorčuľovanie na krátkej dráhe (short track) a akrobatické lyžovanie na hrboľatom svahu (trickski). Osobnosťou v Albertville sa stala bežkyňa Ľubov Jegorovová zo Spoločenstva nezávislých štátov, ktorá si vybehala tri zlaté a dve strieborné. Jej 39-ročná krajanka Raisa Smetaninová zavŕšila svoju bohatú kariéru štafetovým zlatom, čím si skompletizovala zbierku z piatich hier na desať medailí.
