"To ste ma zaskočili. Pravdu povediac, doteraz som nemal čas špeciálne sa zaoberať takýmito vecami. Ale na druhej strane, nerozhádže ma to žiadnym smerom. Spomínam si, že svojho času som sa stal po Jožkovi Bukovinskom najmladším kapitánom v Slovane. Tiež som to bral ako chod života, prirodzene."
m Prvého decembra vás na mimoriadnom kongrese jednohlasne zvolili za regulárneho šéfa zväzu. Nemali ste veľa času na prípravu olympiády, ktorá býva tradične vyvrcholením štvorročného cyklu?
"Hodnotíme to tak, že hoci bol mimoriadny kongres až v decembri, starý výkonný výbor sa prakticky nezmenil, iba rozšíril. Kontinuita teda funguje, nemáme času na nejaké nariekanie okolo roboty či nostalgiu, po olympiáde nasledujú majstrovstvá sveta."
m V kvalifikačnom predturnaji nás čakajú postupne Rakúsko, Taliansko a Kazachstan. Z ktorého súpera máte najväčšie obavy?
"Ťažko vypichnúť naj. Všetky tieto duely budú náročné predovšetkým na psychiku, objektívna hokejová kvalita je na našej strane, proti nám však môže stáť zhluk nepriaznivých okolností. Olympijské prostredie vytvára špecifickú atmosféru. Čiastkové, no najmä totálne úspechy či neúspechy ostatných členov výpravy môžu v extrémnych polohách emotívne `nakaziť` hokejový kolektív. V olympijskej dedine budeme bývať všetci vedno, preto bude našou úlohou eliminovať extrémne nálady a udržať hokejovú kabínu neustále v reálnej hladine."
m Chystáte sa na svoju štvrtú olympiádu. Ako reprezentant bývalej federácie ste korčuľovali v Sarajeve 1984 a v Calgary 1998, funkcionársky ste fungovali v Lillehammeri pred štyrmi rokmi. Najsilnejší zážitok?
"V Sarajeve sme mali blízko k zlatu, vo finále sme so Sovietmi dosť smoliarsky prehrali 0:2. Vtedy som hral v útoku s Korbelom a s Frantom Černíkom. V Calgary sme skončili až na vtedajšie pomery neúnosnej 6.priečke, no mne sa paradoxne darilo lepšie. Ako kapitán som bol tretí v kanadskom bodovaní nášho tímu. V Calgary hral aj Oto Haščák, Igor Liba a Mojo Božík. Ale aj Hašek s Růžičkom, ktorí budú v Nagane reprezentovať Česko."
m Váš favorit v Nagane?
"Nezvyknem konkrétne tipovať. Dlhodobý turnaj má svoje zvláštnosti, nemusí vyhrať tím s najkvalitnejším kádrom. Vezmite si hviezdnu súpisku Česka na MS 1994 v Miláne, kde zásluhou vzťahových kolízií skončili ďaleko za očakávaním. Na druhej strane zasa vo Viedni 1996 získali pod trénerom Bukačom titul s minimom hráčov z NHL."
m Najsilnejší zážitok z vašich doterajších olympiád?
"Bolo ich viac. V Calgary bol naším susedom v olympijskej dedine monacký princ Albert, ktorý jazdil na boboch."
m Slovensko musí v Nagane najprv vyhrať kvalifikačný turnaj, čo zrejme podmieni aj prémiovú politiku. Postupový imperatív velí kumulovať ťažisko odmien za zvládnutie stresov s Kazachstanom a spol. Proti Gretzkého Kanade či Jágrovým Čechom sa potom už nedá hrať zle. Navyše, motivovať slovenskými korunami hráčov kalibru Bondra či Pálffy sotva prinesie taký efekt, ako keď sľúbite zaujímavé peniaze Petrovi Pucherovi, Rybárovi, Višňovskému...
"Súhlasím, že aj prémiovo treba akcentovať strategický význam postupu, ktorý budú mať v rukách prevažne hráči z našej a českej extraligy. To ďalej bude len nadstavba, o ktorej je zatiaľ predčasné hovoriť. Garantujem však, že hráči, ktorí vybojujú postup, budú spokojní."
m Boli ste niekedy v Japonsku?
"Nikdy.Len si spomínam, že ešte za mojich aktívnych čias tam cestovala reprezentačná dvadsiatka pod vedením trénera Golonku. Zo Slovana tam išli dvaja či traja chlapci, ktorým sme odporučili, aby si pre istotu zobrali so sebou príbory, lebo s paličkami by sa najedli asi tak rýchlo ako s hokejkou."
m Pribalíte si príbory aj teraz?
"Nie, dôverujeme olympijskému štandardu."
