V relácii Slovenskej televízie "Ako ďalej, pán premiér" sa v stredu minulého týždňa rozoberala okrem iného i otázka úveru 100 mil. DEM úročeného 14 % p.a. pre Fond národného majetku SR (FNM). Podľa premiérovej odpovede je príčinou potreby získania úveru iniciatívne rozhodnutie FNM, vyplatiť v tomto roku dlhopisy občanom nad 60 rokov (podľa zákona má vyplácať dlhopisy občanom nad 70 rokov), pričom rozhodne nejde o predvolebný ťah, ale o ústretový krok fondu voči občanom.
Ak sa aj tentokrát zdržíme hodnotenia ústretovosti FNM voči občanom, je horeuvedené vyjadrenie v rozpore s doteraz známymi skutočnosťami. Podľa dostupných správ získal FNM 100 mil. DEM úver práve na vyplácanie dlhopisov občanom nad 70 rokov, čo koniec koncov potvrdili i predstavitelia fondu, keď odôvodnili tento krok tým, že viac ako 2 mld Sk má fond uložených na termínovaných vkladoch (nebolo by nezaujímavé zistiť, v ktorej banke) za podmienok výhodnejších ako je úrok zaplatený za získaný úver. Skutočnosť, že v tomto roku majú byť vyplatené dlhopisy všetkým občanom nad 60 rokov, je novou informáciou. Pokiaľ nejde iba o predvolebný bonmot, ocitne sa fond vo veľkých problémoch. V jeho rozpočte na tento rok sa počíta s výdavkami na vyplácanie dlhopisov vo výške 3 mld Sk, čo zodpovedá plánovaným výplatám občanom nad 70 rokov. Rozpočet fondu na tento rok je koncipovaný ako vyrovnaný a pre fond nebude jednoduché zabezpečiť nové zdroje iným spôsobom ako úverom. Na konci minulého roku mal fond k dispozícii približne 1,9 mld Sk na bežných účtoch a 2,4 mld Sk na termínovanom vklade. V tomto roku by mali jeho výdavky dosiahnuť podľa pôvodného plánu 7,1 mld Sk. V oblasti príjmov plánuje fond v tomto roku získať z novouzatvorených zmlúv 3 mld Sk a z už podpísaných zmlúv 2 mld Sk. Novouzatvorené zmluvy sa majú týkať predaja 50-percentného podielu vo VÚB, 35-percentného podielu v IRB a výrazne majoritného podielu v Závode SNP. Napriek pravdepodobnému výpadku príjmov z predaja balíka IRB by fond mohol, pokiaľ výnimočne nebude predávať za sedminu reálnej ceny, dosiahnuť plánovaný príjem 3 mld Sk, napríklad predajom akcií VÚB pri cene 960 Sk by získal takmer 2 mld Sk a necelú miliardu by získal predajom podielu v Závode SNP už pri cene 220 Sk za akciu.
Ťažko odhadnúť, akou cestou by fond mohol získať dodatočné zdroje potrebné na vyplatenie občanov nad 60 rokov. Okrem pohľadávok vo výške 23 mld Sk, o ktorých predčasnom splatení sa dá úspešne pochybovať, a horeuvedených majetkových podielov je podstatná časť majetku fondu tvorená akciami Slovenských elektrární v hodnote 40 mld Sk. Tieto akcie fond predať nemôže a asi by nimi ani nemal ručiť ani pri získavaní nového úveru.
Tak ako je možnosť vyplatenia dlhopisov občanom nad 60 rokov v tomto roku spojená s problémami, iba s veľkou dávkou fantázie sa dá predstaviť si, akým spôsobom získa FNM pri súčasnej štruktúre majetku v roku 2001 prostriedky na vyplatenie dlhopisov, ktoré aj s úrokmi budú dosahovať objem pravdepodobne nad 30 mld Sk. Ak by sa aj dalo očakávať, že FNM bude mať k dispozícii potrebný objem peňazí, ťažko si predstaviť, čo by urobilo s korunou jednorazové vyplatenie tohto objemu. Pre ilustráciu, celkový objem obeživa na konci minulého roku iba mierne presahoval 58 mld Sk.
Riešenie tohto problému bude stáť pred vládou, ktorá vzíde z tohtoročných volieb. Najjednoduchším spôsobom by mohlo byť napríklad vyplatenie občanov nie peniazmi, ale akciami v súčasnosti štátnych podnikov. V podstate by išlo o návrat ku pôvodnej podobe privatizácie, pričom do tohto transferu by boli zahrnuté menšinové podiely nielen v SE, ale i v ST a Slovenskom plynárenskom priemysle, ktorých väčšinové podiely by boli predané pravdepodobne zahraničným záujemcom pri pravdepodobnom zachovaní menšinového podielu štátu. V súčasnosti presadzované čisto štátne vlastníctvo týchto spoločností sa opiera o obdobné argumenty, ako to, že za úspech je vyhlasovaná skutočnosť, že na doterajšej privatizácii sa podstatnou mierou podieľal domáci kapitál, vyplývajúca v podstate z iracionálnej obavy pred zahraničím alebo skôr z pragmatickej ochrany úzko skupinových vlastníkov. O tom, že domáci vlastník nie je zárukou prosperity, existuje príliš veľa dôkazov a zaujímavé by bolo skúsiť odhadnúť, koľko z podnikov vlastnených domácim kapitálom v súčasnosti bude domácim kapitálom vlastnených i v roku 2001.
Autor: Juraj Kováčik P67 value, spol. s r.o., Bratislava
