Návšteva pápeža Jána Pavla II. zmenila život na Kube bezprecedentným spôsobom. Posledné slovo však bude mať opäť kubánsky vodca Fidel Castro. On rozhodne, či krátkodobé uvoľňovanie pomerov na komunistickom "ostrove slobody" skončí zároveň s pápežovým odchodom, alebo prijme výzvu a stane sa opatrným reformátorom.
Päťdňovú návštevu hlavy katolíckej cirkvi sprevádzalo množstvo paradoxných scén. Komunistický vodca Fidel Castro bol nesmierne srdečný k pápežovi, známemu kritikovi komunizmu, podával si ruky s kubánskymi biskupmi, na uliciach Kubánci, zvyknutí oslavovať iba sviatky revolúcie, spievali náboženské piesne, početným portrétom revolucionárov, ktorí vydobyli na Kube socializmus, konkurovali obrazy Svätého otca, na Námestí Revolúcie bol dokonca niekoľko dní obrovský obraz Ježiša Krista. Na Kubu mohli prísť novinári, ktorí roky nedostali víza, a stretli sa rodiny roky rozdelené emigráciou.
Tým najdôležitejším však bolo, že sa pápežove starostlivo vyberané a dobre mierené slová dostali takmer ku všetkým Kubáncov. K státisícom priamo na omšách a miliónom prostredníctvom živo prenášaných televíznych prenosov. Mnohí z obyčajných Kubáncov, kŕmení starostlivo kubánskou propagandou, tak prvýkrát pápeža nielen videli, ale predovšetkým z úst svetovej autority počuli iný názor na komunistický systém. Nahlas sa hovorilo o ľudských právach, slobode, dôstojnosti človeka a práve na vieru. Nahlas sa hovorilo o zmenách. Tak ako sa očakávalo, o zmene politiky USA ku Kube, ale aj o zmenách na Kube samotnej. V prítomnosti kubánskych intelektuálov a umelcov a v prítomnosti samotného Castra pápež vyzval k presadzovaniu demokracie ako politického systému, ktorý je "najbližší ľudskej prirodzenosti." Bezprecedentná návšteva vyvolala bezprecedentné reakcie. Opäť paradoxne na Námestí Revolúcie prerušilo štvrť milióna ľudí dvadsaťkrát potleskom pápežov prejav a beztrestne skandovalo heslá "Slobodu, slobodu". K miliónom Kubáncov sa dostali výzvy - "No tengan miedo! - Nemajte strach!" a vezmite budúcnosť do vlastných rúk, ktoré sa dali miestami jasne a miestami medzi riadkami čítať vo všetkých pápežových posolstvách.
Rozhodujúce okamihy však nastanú až po pápežovom odchode. Hneď prvá reakcia Havany na pápežovu výzvu na prepustenie politických väzňov bude smerodajná a ukáže, či sa Castrova tolerancia voči iným názorom skončila tým, že na Kubu pozval pápeža a dovolil mu povedať nahlas čo si myslí. Pre Castra bude totiž mimoriadne príťažlivá predstava dokázať celému svetu, že komunizmom na Kube neotriasol ani pápež. Nepriamo to naznačil vo svojom rozlúčkovom prejave: "Verím, že sme dali svetu dobrý príklad - vy tým, že ste navštívili to, čomu sa hovorí posledná bašta komunizmu, a my tým, že sme prijali náboženského predstaviteľa, ktorému chcú pripísať zodpovednosť za to, že zničil socializmus v Európe."
A Kuba by sa mohla vrátiť do starých koľají.
