ti a v hĺbke poklony som sa im nevyrovnala, nech by som sa akokoľvek snažila. Japonci vedia od údivu až vykríknuť a zvolať "gajdžin", čo v preklade znamená cudzinec. Niekedy naňho ukazujú rukou a začnú sa chichotať. Aj tak prejavujú svoj údiv. Dospelí sú plachejší, deti menej. Japonci, keď si vás obľúbia, veľmi radi sa chvália svojím bohatstvom. Veď sa aj majú čím. Mnohí vlastnia neuveriteľné zbierky skla a porcelánu z celého sveta. A naozaj perfektným darčekom pre Japoncov je práve náš krištáľ, ktorý si vedia ohodnotiť a vedia sa aj revanšovať. Rozoznajú český a slovenský krištáľ, vedia ho vysoko ohodnotiť ako vzácny dar. A ešte jeden dar ich privádza do vytrženia, naše a české pivo. Môj hostiteľ ho vychutnával ako najvzácnejší mok a fľašu s vinetou si premeriaval pohľadom ako znalec umelecké dielo. Bol mi ochotný splniť akékoľvek želanie. A tak sme boli na obchôdzke v rôznych podnikoch, do ktorých väčšinou chodia len muži, pretože po namáhavej práci sa veľmi radi nechajú obsluhovať mladými, príjemnými a usmievavými hosteskami, ktoré majú za úlohu im neustále nalievať, aby mali pohár stále plný a stále im lichotiť a chváliť, akí sú úžasní. Prípadne im donesú knihu piesní a mikrofón, aby si mohli zaspievať karaoke a zároveň im tlieskajú. Niečo iné sú "gejša domy", ktoré poskytujú niečo viac, ako len príjemnú spoločnosť. Japonsko má neuveriteľné množstvo sviatkov, ktoré domorodci oslavujú, napriek tomu, že štátom je uznávaných iba 10. Takmer každý deň je dajaký sviatok či oslava. Mnohé mestá a mestečká si dokonca usporadúvajú vlastné festivaly a oslavujú rôzne sviatky. Vyberám tie najzaujímavejšie aj najpodivnejšie - 26. január je deň prevencie proti požiarom kultúrnych pamiatok (na počesť katastrofickej udalosti z roku 1945, keď zhorela maľba nedoziernej ceny v chráme Horjó-dži v Nare) a tento sviatok sa oslavuje od roku 1955. V deň otvorenia hier 7. februára si Japonci pripomenú sovietsku okupáciu severných ostrovov, 11. februára je deň založenia Japonska, 14. februára je deň samostatného myslenia, 22. februára je deň mačiek, atď. Nezabudnuteľným zážitkom sú Underground kluby, do ktorých chodia najmä cudzinci. Nielenže sú pod zemou, ale ľudia tu prezentujú spontánnosť a nezávislosť športovejším oblečením, ktoré ostro kontrastuje s japonskými zvyklosťami. Japonci si aj na výlet do lesa alebo k jazeru obliekajú sako a kravatu, nehovoriac o návšteve reštaurácie alebo klubu. Zvyčajne sa Japonci cudzincovi neprihovárajú. Ale práve tu v klube zo suda plného búrskych orechov (ktoré sú zadarmo - pivo však stojí neuveriteľných 200 Sk), naberú za dve veľké hrste a položia vám ich pred vás. To je znak, že by sa s vami veľmi radi porozprávali. Na oplátku, možno im len poďakovať, ak sa s nimi nemáte chuť zabávať a už si ich nevšímate. Ale obyčajne je veľmi príjemné dozvedieť sa, čo majú na srdci a s čím sa chcú podeliť. Títo Japonci spravidla chcú cestovať po svete, hlavne ísť do USA a spoznať "veľký svet". Obyčajne vedia, alebo sa snažia učiť angličtinu a komunikovať každý deň či noc v tomto jazyku. Nehanbia sa, že niečo zle vyslovia, alebo, že si nevedia spomenúť na nejaké slovíčko. Ak sa Japonci rozhodnú cestovať, tak iba v skupinách, a to najlepšie celý svet spoznať a odfotografovať za týždeň. Je to veľmi zaujímavá krajina a oplatí sa ju spoznať. Nielen pre jej prekrásnu prírodu, ale aj pre jej obyvateľov, ktorí sa dokážu uznanlivo, opakovane aj desať krát za sebou klaňať na pozdrav v prípade, že majú pred sebou nadriadeného človeka či staršiu osobu. Krajina plná milých ľudí, u ktorých len málokedy prídete na to, čo si myslia. Sú pohostinní a ak ste u nich na návšteve, nikdy vás nenechajú odísť s prázdnym tanierom či pohárom. Nesnažte sa preto dopiť či dojesť, aj tak vám opäť naložia.
Autor: SME-dh
