vykonať pre neprestajné galiby na stanici experimenty, zapísané do zmluvy s Ruskom. Aj let francúzskeho kozmonauta bolo treba odložiť, čo Moskvu stálo pozastavených 60 miliónov ECU. A to prezident Boris Jeľcin nariadil zvýšiť kozmický rozpočet o pätinu, lebo Rusko má byť podľa jeho rozkazu kozmickou veľmocou. Odôvodnil to na osobitne zvolanom zasadnutí svojej Rady bezpečnosti tým, že vesmír je kľúčový bod moskovskej politiky aj po vojenskej stránke. Lenže tajomník rady Andrej Kokošin si myslí, že sa vo viacerých oblastiach ruskej kozmonautiky dá hovoriť o kríze. Asi áno, keď napríklad na stanici Mir, obiehajúcej Zem namiesto pôvodne plánovaných piatich už 11 rokov, zaznamenal týždenník Ogoňok poldruha tisíca všelijakých porúch.
Pravda, späť k vesmírnemu a vojenskému veľmocenstvu môže zaviesť Rusko len hospodárska sila. Vlani však ostala Moskve na civilný a vojenský vesmírny program dovedna iba tretina toho, čo v roku 1989. Aj 20-percentné zvýšenie by znamenalo hodnotu iba 600 miliónov USD, ak sa vôbec nájdu. Z Kremľa prisľúbili rovnako ako dôstojníckemu zboru pridať na platoch 20 percent tiež vesmírnym výskumníkom. Zaslúžia si to, veď povedzme zamestnanec Ústredia riadenia kozmických letov berie mesačne v prepočte 9000 korún. Peniaze na vyššie výplaty sa majú vziať zo 100 miliónov USD zahraničných pôžičiek. Na získanie prostriedkov z domácich zdrojov Boris Jeľcin podľa Izvestijí rozhodol, aby ruský fond národného majetku predal osminu akcií podniku Energija, vlastniaceho formálne aj Mir. Nie je to veľa, ale moskovský denník je presvedčený, že dosť na vzbudenie záujmu "privatizačných hyen". Aj pre tie, nielen pre moskovskú vesmírnu pokladnicu sú malé ryby tiež ryby. Každý miliónik im dobre padne.
Autor: Jozef Fukatsch (Autor je stálym spolupracovníkom SME)
