Nech už ktokoľvek podceňuje alebo preceňuje význam levočského 5. stretnutia jedenástich prezidentov stredoeurópskeho priestoru, fakt, že prezident SR Michal Kováč bol vospolok oceňovaným hostiteľom najvýznamnejšej vnútropolitickej udalosti počas piatich rokov existencie samostatnej Slovenskej republiky, história nezmaže. Účasť desiatich hláv štátov na Spiši bola nielen protokolárnym potvrdením akceptovateľnosti SR z pohľadu zahraničia, ale predovšetkým manifestačnou podporou účasti Slovenska na zjednocovacom procese starého kontinentu v predvolebnom zlomovom čase našej budúcej geopolitickej orientácie.
V Levoči nešlo o dekoratívny akt, aj keď výsledkom takýchto stretnutí nie sú žiadne praktické dohody, či zmluvy. Nešlo iba o oku lahodiacu ceremoniálnu parádu a prehliadku superbezpečnostných opatrení, ktoré ich nutne sprevádzajú. Pod týmto okázalým mejkapom dvojdňového sviatku prezidentov sme z Levoče ukázali svetu aj odvrátenú tvár Slovenska. Za čo len trochu normálnejších podmienok malo byť doslova "psou povinnosťou", aby sa na takéto reprezentatívne stretnutie v štátnom záujme unúvala celá ústavná špička Slovenska. Je neslušnosťou, ak na území tohto štátu pristane a pobudne dva dni desať prezidentov, medzi nimi vedúcich krajín Európskej únie ako napríklad Nemecka či Talianska, a pozvaný predseda vlády SR V. Mečiar si nenájde pár hodín na to, aby ich privítal a popodával im ruky. Je groteskné, ak pred slávnostnou večerou prezidenti vidia z televíznych obrazoviek, ako premiér v "pracovnej zaneprázdnenosti" prestriháva pásku pri otváraní novej martinskej požiarnej stanice, dokonca odcestuje až do Liptovského Mikuláša, na pár minút jazdy autom od Levoče, ale dá prednosť mítingu s priaznivcami HZDS. Je neokrôchané, ak sa ešte odtiaľ navyše dáva počuť, že ten, koho zvolia v treťom, či štvrtom kole prezidentských volieb, určite nebude bojovať proti záujmom Slovenska. A to vo chvíľach, keď sa prezidenti desiatich štátov strednej Európy predbiehajú v komplimentoch na adresu budúcnosti Slovenska, ale i súčasnosť prezidenta M. Kováča. Práve takého konanie, takáto ignorácia protokolárnych pravidiel slušnosti zo strany predsedu vlády podväzuje záujmy tohto štátu a jeho občanov. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že za stôl s prezidentmi si sadli aspoň dve premiérove emisárky - vicepremiérka K. Tóthová a šéfka diplomacie Z. Kramplová. Hyzdením zmyslu a významu levočského stretnutia bolo napokon i spravodajstvo verejnoprávnej STV.
Prezidentov teda o tom, čo sa na Slovensku deje, nemuseli presviedčať neprajní novinári, ale ani predstavitelia voči Slovensku "nežičlivej opozície", napriek tomu, že sa po summite na vlastnú žiadosť s prezidentom ČR V. Havlom stretli aspoň na chvíľu lídri SDK. Stačilo im zachytiť v predvečer stretnutia prezidentov vyjadrenie jedného z "jastrabov", čiže právnych expertov HZDS, D. Macušku, ktorý ako obyčajne "podá dôkazy o hospodárskej trestnej činnosti" proti prezidentovi M. Kováčovi, len čo nebude prezidentom.
Otázka, kto bude po M. Kováčovi prezidentom SR, zostala nezodpovedaná aj po Levoči. Rovnako ako rečnícka otázka, koľko predsedov vlád by prišlo na Slovensko, keby ich z toho istého regiónu Európy pozval premiér V. Mečiar.
Autor: Július Gembický
