Podstatnú časť programu druhého dňa levočského summitu tvorili rozhovory prezidentov s predstaviteľmi mimovládnych organizácií. Terézia Petiová z Únie slabozrakých a nevidiacich, sama zrakovo postihnutá, sa stretla s prezidentmi Talianska, Slovinska a Česka. "Taliansky prezident pán Scalfaro bol nesmierne spontánny. Najviac ma potešilo, keď povedal, že nevidiaci a ťažko zrakovo postihnutí vidia často oveľa viac a ďalej ako vidiaci, čo je pre mňa i pre úniu mimoriadne silným stimulom." Nosnou témou dialógov Ľuby Blaškovičovej z Otvoreného fóra Zachráňme kultúru s prezidentmi Talianska, Slovinska a Rumunska bolo postavenie žien v politike a v samospráve. "Pán Scalfaro hovoril o tom, že po druhej svetovej vojne, keď boli prvýkrát po dlhom čase slobodné voľby, ženy sa vrhli do politiky. Tento boom síce opadol, ale dodnes zastávajú funkcie vo vysokej politike. Iná situácia je v Slovinsku, ktoré prechádza ťažkým obdobím. Ženy plnia základnú funkciu, zachraňujú pri dosť veľkej nezamestnanosti svoje rodiny, nemajú čas angažovať sa v politike. Rumunský prezident mi otvorene povedal, že momentálne sa ženy v politike vôbec neangažujú. Elena Ceaucescu urobila rumunským ženám strašne zlé meno. Ženy, ktoré sa dostali do politiky a funkcií, boli minimálne rozhľadené, mali minimálne vzdelanie, samy sa akosi sprofanovali. Prvým poradcom pána prezidenta Constantinesca je žena, ale celkovo sa Rumunky do politiky nesnažia dostať." Ľubica Džugánová, starostka obce Tichý Potok (okr. Sabinov), najmladšia starostka na Slovensku, mala pred stretnutím obavy. "Príležitosť hovoriť z očí do očí nie s jedným, ale naraz so štyrmi prezidentmi nemá hocikto, zvlášť nie ľudia z takej malej dediny..." Zábrany stratila v rozhovore s ukrajinským prezidentom Leonidom Kučmom. Vyzval ju, aby pokojne rozprávala po rusínsky, teda v jazyku, ktorý je pre mnohých obyvateľov regiónu hornej Torysy materinským. "Oslovil ma primár ortopedického oddelenia z Prešova, ktoré spolupracuje s odborníkmi zo Záporožia na Ukrajine. Požiadala som pána prezidenta, aby pomohol pri odstraňovaní bariér, ktoré sťažujú ich komunikáciu." "Prekvapil ma prezident Bulharska Petar Stojanov. Mimoriadne sa zaujímal o projekt Dedina tretieho tisícročia, ktorý na hornej Toryse realizujeme. Očakával, že mu projekt dám, žiaľ, nemala som ho so sebou." Ako sa na tlačovej besede zdôveril prezident Petar Stojanov, práve stretnutia so zástupcami občianskych združení, nadácií, charitatívnych a ďalších neziskových organizácií boli pre neho najsilnejším zážitkom. Ocenil, že na dialógoch sa zúčastnili predstavitelia týchto organizácií nielen z Bratislavy, ale aj z malých mestečiek a obcí Slovenska. "Odvaha, s akou kládli otázky a skúšali prezidentov, nás niekedy dostávala do úzkych," povedal Petar Stojanov. Vyjadril presvedčenie, že mladí ľudia, zástupcovia občianskych spoločností, s ktorými sa stretol, nedovolia recidívu starých poriadkov.