Od roku 1964 až do smrti bol hercom moskovského divadla Na Taganke. Register jeho úloh bol široký: od bezmenných v kolektívnych poetických predstaveniach cez nezabudnuteľného Hamleta k "neklasicky" klasickému Svidrigajlovovi (Dostojevskij) a Lopachinovi (Čechov). Popri divadelných a filmových úlohách sa stával populárnym najmä vďaka svojim piesňam, ktoré spieval v sprievode gitary. Paradoxne masová popularita neznamenala vydania textov, piesne sa šírili na magnetofónových páskach a v odklepoch. Tým sa V. vzpiera aj jednoznačnému zatriedeniu len do niektorej z podôb ruskej literatúry 20. storočia: emigrantskej, domácej neoficiálnej a domácej oficiálnej. Jeho prvé LP platne vychádzajú na sklonku 70. rokov najskôr vo Francúzsku a Bulharsku, až potom sa tejto šance chopilo aj vtedajšie sovietske hudobné vydavateľstvo Melodija. Tlačou za V. života "oficiálne" vyšla jediná báseň v jednej z každoročných antológií Deň poézie, "neoficiálne" bol V. jedným z autorov necenzurovaného almanachu Metropol (1979), prvého pokusu preraziť aroganciu a monopol oficióznej spisby. Zomrel počas olympiády v Moskve. Knižne "debutoval" až posmrtne výberom 130 básnických textov Nerv. V 80. a 90. rokoch sú jeho texty (poézia, próza) obsahom mnohých publikácií, podobne ako zvukové záznamy (séria temer dvoch desiatok platní Na koncertach Vladimira Vysockogo).
Slovenské a české KNIŽNÉ vydania
Bulat Okudžava - Vladimír Vysockij: Koně k nezkrocení. Preložil M. Dvořák. Praha 1984.
Vladimír Vysockij: Zaklínač hadů. Preložila J. Moravcová. Lidové nakladatelství 1984.
Vladimír Vysockij: Môj Hamlet. Zostavil M. Tokár, prebásnila L. Vadkerti-Gavorníková. Slovenský spisovateľ 1985.
Orchester dobrej nádeje. Sovietska autorská pieseň. Verše Vysockého preložil J. Štrasser. Tatran 1987.
Vladimír Vysockij. Preložila J. Moravcová. Lidové nakladatelství 1988.
Taký bol Vysockij. Zostavil M. Tokár, verše preložil Ľ. Feldek. Obzor 1990.
Vysockij. Štyri štvrtiny cesty. Verše preložil Ľ. Feldek. Smena 1990.
Vladimír Vysockij: Pravda a lež. Zostavil a prebásnil M. Dvořák. Votobia 1997.
(...)
- Hen, Váňa, pirát! Ten má žabykláč!
Váňa, ja tuším odpadnem!
A tá v tom tričku, čo je zač?
Váňa, just také isté chcem.
Z prémií kúp mi jeden kus
a polož mi ho na vankúš.
Čo, jaké "čuš", čo furt len "čuš",
veď si môj muž!
- Ty, počuj, Zina, nezačínaj s tým!
Vieš, kde sú moje prémie.
Do práce prišiel na mňa anonym.
A kto ho písal? Že ty nie?
Len si krič. Zina, len si krič.
Chceš také tričko? Najprv cvič,
veď si jak slon, a tá je tyč.
A prachy nič?
- Hen, Váňa, mrkni na tých artistov!
Ale sa krútia, pľuháci!
Raz aj náš majster, súdruh Saťukov,
tak skákal v klube po práci.
A ty: daj dačo do brucha,
potom mi chrápeš do ucha,
od vodky ksicht ti opúcha,
ty ropucha!
(...)
(Rozhovor pri telke)
Prel. J. Štrasser
Z predstavení na Taganke, v ktorých Vysockij hral
B. Brecht: Dobrý človek zo Sečuanu (1964)
M. Lermontov: Hrdina našich čias (1964)
A. Voznesenskij: Antisvety (1965)
J. Reed: 10 dní, ktoré otriasli svetom (1965)
B. Brecht: Život Galilea (1966)
V. Majakovskij: Počúvajte! (1967)
S. Jesenin: Pugačov (1967)
A. Voznesenskij: Chráňte si tváre (1970)
W. Shakespeare: Hamlet (1971)
A. Čechov: Višňový sad (1976)
F. Dostojevskij: Zločin a trest (1979)
Z filmov s Vysockým
Živyje i miortvyje (1963, rež. A. Stolper)
Ja rodom iz detstva (1966, rež. V. Turov)
Vertikaľ (1967, rež. S. Govoruchin)
Korotkije vstreči (1967, rež. K. Muratovová)
Služili dva tovarišča (1968, rež. E. Karelov)
Intervencija (1968, rež. G. Poloka)
Plochoj chorošij čelovek (1973, rež. I. Chejfic)
Begstvo mistera MakKinli (1975, rež. M. Švejcer)
Jedinstvennaja (1975, rež. I. Chejfic)
Skaz pro to, kak car Piotr arapa ženil (1976, rež. A. Mitta)
Mesto vstreči izmeniť neľzja (1979, rež. S. Govoruchin)
Maleňkije tragedii (1980, rež. M. Švejcer)
Vladimír Vysockij
foto - archív
