Od občianskych postojov závisí, čo prinesie rok s osmičkou v dátume

Čas novoročných vinšov s vrcholným pokrytectvom našich oficiálnych predstaviteľov, ale i s rôznorodou úprimnosťou ľudí mimo politickej elity je za nami. Ale keďže žijeme v ôsmom roku posledného desaťročia tohto storočia, v ktorom osmičky zohrali dôležitú

úlohu, vyvolali rozhodujúce zmeny v našej krajine, i súčasný rok môže byť rozhodujúci. V našom storočí sa totiž už štyrikrát určovalo smerovanie našej krajiny. Na zhodnotenie týchto štyroch medzníkov by bola potrebná rozsiahla analýza. Táto úloha patrí odborníkom. Osobne si trúfam na menej náročné zamyslenie nad minulosťou i pokus o vyhliadky do budúcnosti. Z osemdesiatich rokov Slovenska, ako štátotvorného národa, zaznamenalo najslobodnejší hodnotový rast vo vzdelaní i kultúre prvé dvadsaťročie spoločnej československej štátnosti začínajúce rokom 1918. V roku 1938 začal už prvý slovenský systém totality. Žiaľ, štát vzniknutý 14. marca 1939, zdôrazňujúci kresťanstvo, vtedajšími ľudákmi predovšetkým katolícke, dopustil sa vonkoncom nekresťanských zločinov nepriamym, a v závere vojny i priamym spolupáchateľstvom na genocíde židovských, čiastočne i rómskych spoluobčanov. Vtedy sa však národ vedel vzoprieť násiliu. Slovenské národné povstanie nebolo len rebéliou hŕstky nespokojencov. Bolo aj bojom za obnovenie československej štátnosti. Po chvíli krátkej povojnovej demokracie v roku 1948 nastala opäť diktatúra - tentoraz boľševická. Po svobodovsko-dubčekovskom pokuse o reformovanie nereformovateľného v roku 1968 nasledovala sovietska okupácia. Rok 1989 mal byť obnovením demokracie, teraz už akceptovanej celým civilizovaným svetom. Slovenskí komunisti, stratiac už spojenie s Moskvou, s vracajúcimi sa ľudáckymi emigrantmi, začali tvrdo nacionalizovať, pravdaže výlučne vo vlastnom mene. Slovenskú štátnosť v roku 1992-1993 zobrali pevne do rúk odchovanci okupačného komunizmu. A práve títo v tragickú novembrovú noc 1994 začali generálne rozkrádanie národného majetku s vylúčením akejkoľvek sebaobrany národa a občanov krajiny. Štát sa takto stal úplne majetkom moci. Ak sa začal rok volieb - znova s osmičkou na konci - znova nás musí desiť, že u nás platí vodcovský absolutizmus s miliardárskou suitou, schopný kedykoľvek zmariť akékoľvek spojenie našej spoločnosti s civilizovaným svetom. Skúška moci bola v roku 1997 mimoriadne úspešná. Sympatií k moci síce ubúda, ale moc stále pevne sedí v sedle. Spoločnosť sa predsa len mala prebudiť skôr. Bezpodmienečne občiansky. Rovnocenne je ohrozený občan i národ - nezáleží na poradí.