Keď sa budú jedenásti prezidenti schádzať pri oltári Majstra Pavla v Levoči, odpočítavacie hodiny na bratislavskom Hodžovom námestí budú ukazovať iba 38 dní do ukončenia funkčného obdobia prezidenta M. Kováča. Vlastne až na sklonku úradovania si napriek chradnúcim rozpočtom pre svoju kanceláriu mohol dovoliť byť hostiteľom summitu stredoeurópskych hláv štátov a vrátiť pozvanie excelenciám štátov niekdajšej visegrádskej štvorky, Rakúska či Slovinska.

Možno v čase, keď sa na organizáciu tohto najreprezentatívnejšieho stretnutia počas piatich rokov svojho prezidentovania podujímal, predpokladal, že levočský summit bude nielen jeho dôstojným zavŕšením, ale i vhodným odrazovým mostíkom k prípadnému pokračovaniu v politickej dráhe M. Kováča. Po zmarenom referende o priamej voľbe prezidenta sa však aj táto myšlienka rozplynula.

Ani v iných stredoeurópskych krajinách nie je vzťah medzi prezidentom a predsedom vlády vždy ideálny. Bez napätia neboli napríklad ani vzťahy znovuzvoleného prezidenta ČR V. Havla a expremiéra V. Klausa. Napriek tomu v dňoch, keď sa prezidentské summity konali u nich doma, považovala ústavná špička štátnej reprezentácie za samozrejmosť prezentovať pred hosťami súzvuk medzi nimi. Na prvom mieste bol totiž spoločný štátny záujem hostiteľskej krajiny.

Iba na Slovensku je to ako vždy inak. Napriek prezidentovmu písomnému pozvaniu sa na dnešnej slávnostnej večeri na počesť 11 hláv štátov nezúčastní premiér V. Mečiar, ale s najväčšou pravdepodobnosťou jeho podpredsedníčka K. Tóthová a ministerka zahraničných vecí Z. Kramplová. Premiér SR bude mať v čase vrcholného prezidentského summitu ako obyčajne iné "neodkladné" povinnosti. Napríklad nahrávať pravidelný piatkový rozhovor pre Slovenský rozhlas. Pre zviditeľňovanie dobrého mena Slovenska.

Autor: Július Gembický