Zrazu k manželovi priskočil nejaký náhodný návštevník trhu a strelil mu takú, že mu celkom do neznáma odleteli okuliare, sotil do blata jeho manželku a ešte sa obzeral, do koho by si udrel. Bol taký agresívny, že naháňal hrôzu. Niektorí ľudia aj kričali: "Polícia! Polícia!", ale na celom hlavnom trhovisku sa nenašiel jediný policajt, a tak sa všetci radšej rýchlo vzďaľovali od miesta činu zo strachu pred agresorom. Pripadá mi neuveriteľné, že v sobotu na trhu, kde sa premelie toľko ľudí, koľko tam príde vreckárov a všelijakých čudných indivíduí, sa nemožno dovolať pomoci polície. Obyčajný občan je bezmocný, šteká a karavána ide ďalej.

DAGMAR BITNEROVÁ, Žilina

# Neviem pochopiť a myslím si, že už vôbec to nevedia pochopiť hostia zo zahraničia, keď vidia v našich mestách i v prírode ten nekonečný neporiadok, špinu a vandalmi poničené lavičky, telefónne búdky a prístrešky zastávok MHD. Všetci sme sa tešili, keď sa po nežnej revolúcii začali mestá a obce preberať z dlhoročnej letargie a krásneli i vďaka takým maličkostiam, ako boli sklenené prístrešky s osvetlením, ktoré vystriedali tie horory z vlnitého plechu. Dnes sú väčšinou sklá rozbité, rozmontované a ukradnuté, telefónne búdky nemajú dvere ani zoznamy, v nepokosenej tráve na verejných priestranstvách sú pozachytávané tony smetí, igelitových vreciek, plastikových pohárov a konzerv. Otcovia miest by mali zabezpečiť dve základné veci: patrolovanie polície, ako to bolo kedysi, lebo teraz len raz za čas prebehnú autom, ale občan už ani nevie, ako okrskár vyzerá a keď ho potrebuje, sa ho nedovolá. Po druhé, mali by všetkých, ktorí sú zdraví, poberajú podporu v nezamestnanosti alebo sociálne dávky, ale za svet nepôjdu pracovať, poslať upratovať ulice a trávniky. V opačnom prípade by som každému odobrala akékoľvek finančné dávky. MAGDA ZLATOVSKÁ,

Bratislava

# Tak sme mali možnosť počuť spev nášho vládneho kabinetu pod taktovkou svojho "predníka". Nemienim hodnotiť technický a umelecký dojem tohto zboru ( "texty máte pred sebou, hudbu budete počuť") - to nech posúdia odborníci. Náš pán premiér, zrejme inšpirovaný atmosférou mítingových Pasienkov, kde znejú oslavné častušky a prostonárodné rýmovačky na jeho génia, by rád navodil podobnú radostnú pohodu aj pri rokovaniach vlády. Som jeden z tristotisícovej obce dôchodcov, ktorí začali svoj zápas za preplatenie svojich dlhopisov. Patrím teda do iného speváckeho súboru - tomu od slovensko-tigrovských zázrakov škŕka v žalúdku. Naša vláda by mala do svojho zborového repertoáru zaradiť radšej pieseň "Pokapala na salaši slanina"... Páni spievajúci ministri, pokiaľ to myslia so šťastím pre túto zem vážne, by sa mali unúvať prísť medzi starcov a starenky, ktoré mrznúc prešľapujú v radoch na to, čo nám sľúbili, čo nám patrí a čo nám komplikuje neschopná byrokratická mašinéria. A čo sa toho šťastia týka, ktoré by nám mal zoslať Boh, toho sa zrejme mnohí nedožijeme. Pevne však verím, že väčšina z nás sa dožije aspoň toho šťastia, že v najbližších voľbách svojimi hlasmi prispejeme k tomu, aby sme radostne a šťastne mohli zaspievať rekviem k definitívnemu odchodu spievajúcemu vládnemu súboru. To bude skutočné šťastie pre túto zem.

JOZEF DEMKO, Banská Bystrica