jšie a lepšie, ale čo by naši, z vôle svojich ovečiek vládnuci ich svetskí pastieri, pre svoj dobrý predvolebný imidž neurobili? Zatiaľ si teda spievame, je nám dobre, aspoň tým spievajúcim určite! V čase novoročných predsavzatí sa rozširuje aj priestor na najrôznejšiu, ľuďom prepotrebnú a bohumilú charitu. Chorým, deťom a opusteným, je naozaj treba pomáhať. Táto pomoc vyznieva ironicky až svätokrádežne, keď sa deje okázalo pri bleskoch fotoaparátov, bzukote kamier, účelovo publikovaná v tlači, aby prednostne slúžila na "gľancovanie ľudského obrazu" rôznych privatizačných zbohatlíkov, či mocných tohoto štátu, ktorí väčšinou odovzdávajú s veľkou publicitou dary pochádzajúce z rôznych dobročinných akcií, zatiaľ čo ich súkromné konto zostáva nedotknuté. Až dotieravo to pripomína nedávno zašlé časy, keď aj totaliťácki bossovia boli svojím ľudom tiež "vrelo milovaní" a tiež činili rôzne imidžotvorné humanitárne návštevy chorých. Asi tu stojí za zmienku, že ani tá prepotrebná a aj najpoctivejšie vykonaná charita nikdy nedokáže plne zasuplovať systémové chyby v zdravotníctve, či v sociálnej sfére v čase, keď naša ekonomika pre nekoncepčnosť vecnú i legislatívnu, ako privatizačné zbojníctvo priam uteká od toho sľubovaného slovenského Švajčiarska. Potom sa tá cieleno - propagandistická charita stáva cynickým výsmechom!
O to viac farizejsky vyznievajú aj "zbožné tváre" našich nedávnych aktívnych apoštolov ateizmu, ktorí teraz pri rôznych bohoslužbách brnkajúc aj na náboženskú strunu, po predchádzajúcej očiste duše prijímajú aj "telo Pána". A to verejne okázalo, so zvyšujúcou sa frekvenciou primeranou termínu blížiacich sa volieb. Má to byť vypustenie zásobníka hriechov pre hriechy nové, či obrátenie Šavla na Pavla? Našim občanom až príliš jasné, že tu ide v boji o moc aj o pošliapanie zbytkov vlastnej dôstojnosti a sebaúcty.
Autor: TOMÁŠ RAJNOHA, Michalovce
