znej práci, keď inscenoval jeho text Kupec a kráľ Samo. "Vtedy som sa stretol s jeho rozsiahlou dramatickou tvorbou a bolo mi neobyčajne ľúto, že sa niektoré jeho hry doteraz nedostali na naše javiská. Čakal som na príležitosť odčiniť túto nespravodlivosť voči dobrému autorovi, múdremu človeku, neobyčajnému znalcovi slovanských dejín, môjmu priateľovi a krajanovi. Čakal som pripasívne - pravdepodobne preto, že som sa trochu zbabelo obával, či sa mi podarí pretlmočiť zložité filozofické vrstvy v komunikatívnej inscenačnej podobe - uvedomujúc si prevahu literárno-knižných výrazových prostriedkov." Autor sa, bohužiaľ, svojej divadelnej prvotiny nedožil, zomrel v roku 1988. Režisér je šťastný, že síce trochu neskoro, ale predsa prichádza jeho dráma na javisko. Prečo sa pre Marca Aurelia rozhodol? "Určite preto, že je to téma všeľudská, znovu živá, že tu nejde len o plnohodnotnú morálnu zodpovednosť voči svojim občanom, ale aj všeobecne o zodpovednosť každého jednotlivca za svoje rozhodnutia, skutky, za účasť na poľudšťovaní života." Zaujala ho aj téma moci: "Jej tragické dôsledky na život jednotlivca i na osud celých národov. Moc ničí práva, zabíja ľudskosť, deformuje charaktery, oberá človeka o zmysel života. Zanecháva za sebou hory zavraždených, vedie ľudstvo do apokalyptickej záhuby."

"Zdivadelniť" text plný dobových citácií a filozofických myšlienok pomohli režisérovi dramaturgička Darina Porubjaková, scénickí výtvarníci Vladimír Suchánek a Helena Bezáková, autor hudby Igor Bázlik a Milan Sládek, ktorý sa podujal na pohybovú spoluprácu. Hlavné roly vytvorili Leopold Haverl (imperátor Marcus Aurelius), Milan Mikulčík (jeho syn), Juraj Slezáček (Silenciár) či Božidara Turzonovová (Matka Kvádov). Podľa slov J. Slezáčka naše divadlá stále riešia otázku hrať či nehrať pôvodné hry. Kedysi hrať slovenských autorov bolo nariadením. Dnes sa už neprikazuje, mala by to však byť samozrejmá povinnosť. Druhá vec je, či je hodnotných textov dostatok. O to viac J. Slezáčka teší, že sa dnes stretáva s pôvodinou plnou poznania, múdrych replík. Možno vraj vyprovokuje aj ďalších autorov, aby sa prihlásili s novými dramatickými textami. Leopolda Haverla vraj dramaturgia až tak nezaujíma, pre neho je Marcus Aurelius predovšetkým ohromne zaujímavá herecká príležitosť. Páči sa mu množstvo zovšeobecňujúcich múdrostí textu i didaktický náboj, že sa diváci napríklad dozvedia historické reálie o pôsobení Rimanov na území dnešného Slovenska. Panovník je ďalším rozšírením jeho autentických postáv, ktoré si už zahral - od Chalupku po Lenina. A hru odporúča aj do pozornosti dám, aby si uvedomili, akým procesom prešli od čias, keď boli iba tovarom. "No a okrem toho, je najvyšší čas zahrať nejakého Hudeca," zakončil stretnutie s novinármi J. Slezáček. Len dodávame, že pri autorovi Marca Aurelia ide so súčasným ministrom kultúry iba o zhodu mien.

Autor: SME-bd