diskusie. Vždy však bolo viac otázok ako odpovedí. Skôr bilancie ako návrhy riešení: tridsať mŕtvych, sto mŕtvych, deti hádzané o steny, ženy znásilňované a rozštvrťované, muži zaživa upaľovaní. Ako možno pochopiť tieto zverstvá? Ako ich vysvetliť? Ako ich riešiť?
Zodpovedanie týchto otázok chcel celý svet, no iba málo pre to robil. V súčasnosti sa však stojaté vody predsa len pohli. Nasvedčuje tomu väčší priestor v médiách, oveľa väčší záujem celého sveta a napokon aj pondelňajšia 24-hodinová návšteva delegácie EÚ, ktorá chce pokračovať v dialógu s Alžírskom a "hrať konštruktívnu úlohu pri zmierňovaní utrpenia Alžírčanov". Hoci krátko pred príletom misie Británie, Rakúska a Luxemburska ozbrojenci na falošnom diaľničnom kontrolnom stanovisku podrezali hrdlá 15 osobám a hoci v priebehu misie prišlo o život najmenej 25 civilistov - z toho päť dospievajúcich detí, každý dúfa v aspoň malé pokročenie v riešení masakier, ktoré si od 20. decembra minulého roka vyžiadali podľa francúzskeho denníka Le Monde takmer 2000 obetí. Nádeje sú síce veľké, avšak nemožno sa im úplne oddať. Možnosť zmierlivého pôsobenia na konfliktné strany je značne mizivá. S islamskou opozíciou pôsobiacou v ilegalite sa budú predstavitelia misie EÚ chcieť sotva kontaktovať - mohlo by ich to stáť život. Armádni generáli si asi nenechajú nazerať do kariet a pravdepodobnosť, že vláda bude po súhlasnom prikývnutí na výzvy ku striktnému dodržiavaniu právnych postupov tieto postupy skutočne dodržiavať, je tiež veľmi malá. Na toho, kto je zodpovedný za krviprelievanie v Alžírsku, sotva zapôsobí osveta vysoko postavených delegácií. To by museli byť stále prítomní obhajcovia ľudských práv a pozorovatelia.
Misia EÚ má podľa nemeckého ministra Klausa Kinkela štyri ciele: "Alžírčania musia najskôr prijať diplomatické možnosti upokojenia konfliktu. Po druhé navrhneme, aby sme bojovali proti teroristom spolu. Ďalej chceme v tejto ťažkej situácii poskytnúť humanitárnu pomoc a po štvrté, a to je veľmi dôležité, chceme presvedčiť alžírsku vládu, že je potrebné viesť dialóg s demokratickými silami islamskej opozície.". Treba dodať, že trojková misia by mala väčší úspech, pokiaľ by sa do nej aktívne zapojilo Nemecko a Francúzsko. Je totiž čudné, že Francúzsko, ako exkolonizátor a hlboký znalec alžírskej problematiky, a Nemecko, ako iniciátor tejto misie, prenechali vedenie takej dôležitej politickej a humanitárnej záležitosti iným. Je však dobré, že bol urobený aspoň prvý krok. Omnoho viac by sa ešte dosiahlo, keby sa podarilo alžírsky režim konečne presvedčiť o tom, že je správne nechať si pri riešení konfliktu pomôcť zvonka. Dosiahnuť pokrok vlastnými silami nateraz Alžírsko totiž nie je ani zďaleka schopné.
Autor: MILAN BUNO
