e F. Kriška pripravil ako prierez autorovou tvorbou z posledného obdobia. Až do konca januára je v C C Centre na Jiráskovej 3 v bratislavskej Petržalke sprístupnená zúžená reinštalácia výstavy z GMB, ktorú komisársky pripravila Z. Bartošová. Vzhľadom na komornejšie priestory petržalskej výstavnej siene sú aj rozmery Králikových sôch (ich počet je deväť) komornejšie, avšak napriek tomu, výstava charakterizuje vývin tvorivého procesu Dušana Králika. Na vernisáži tejto výstavy bolo prezentované aj januárové číslo spoločensko-kultúrneho mesačníka Dilema, ktoré je ilustrované tvorbou D. Králika. Je trochu paradoxné, že tieto výstavy sú prvými samostatnými prezentáciami tohto významného výtvarného umelca po 28 rokoch. Po výstave v Galérii C. Majerníka v roku 1969 bola totiž výtvarníkovi znemožnená výstavná činnosť...
Umelec patrí do generácie sochárov, ktorí začali tvoriť v kontexte slovenského výtvarného umenia šesťdesiatych rokov. Už výstava 60. roky v slovenskom výtvarnom umení inštalovaná pred dvoma rokmi v Slovenskej národnej galérii potvrdila, že výtvarná tvorba D. Králika je výrazným prejavom aktuálnych dobových tendencií na Slovensku. Ostatne, všimla si to už aj vplyvná osobnosť českej umenovedy J. Chalupecký, ktorý v časopise Výtvarné umění (1/69, s. 16) v článku o medzinárodnom bienále mladých výtvarníkov Danuvius 1968 inštalovanom v bratislavskom Dome umenia napísal: "...Dušan Králik je ještě trochu vnějškový ve svých brutálních efektech, ale je to skutečný sochař a nebojí se být ,duševný`. Jankovič (J. Jankovič získal na Danuviuse `68 Grand Prix - pozn. aut.) i Králik se už vymykají z tradičního sochařství tím, že vedou diváka k přímé, tělesné konfrontaci s dílem; sochy se neoddělují od něho do vlastního prostoru, do umělecké fikce, naopak, vstupují bezprostředně do reality diváka a samy jej do svého prostoru vtahují..." V súčasnej tvorbe D. Králika cítiť napätie medzi dvoma materiálmi: kovom a kameňom, ale zároveň s víziou širších presahov človeka a jeho mikro- a makrokozmu. "Dokonalosť remeselného spracovania, harmonicky a často až symetricky komponované sochy, kombinovanie ušľachtilých materiálov, veľkorysosť koncepcie a paralelná pozornosť detailu, to všetko charakterizuje aktuálnu tvorbu Dušana Králika," píše v spomenutom čísle časopisu Dilema Z. Bartošová.
Dušan Králik je docentom na Fakulte architektúry STU v Bratislave, kde je vedúcim katedry výtvarných umení. "Výtvarník nesie obrovskú zodpovednosť," povedal pre SME D. Králik. "Jeho vec totiž nesmie zovšednieť. Som presvedčený, že aj dnes musia do architektúry vstúpiť harmonizujúce prvky, ktoré ju poľudšťujú. Architekúra nemôže byť len stavbou bez vlastnej identity." Podľa neho musí výtvarné dielo byť v absolútnej syntéze s architektúrou, čo presadzuje aj vo výučbe študentov na FA STU. V súčasnosti je pre umelca napríklad takouto absolútnou syntézou napríklad spolupráca amerického architekta Franka O. Gehryho a amerického sochára švédskeho pôvodu C. Oldenburga.
FOTO: Dušan Králik pri svojom diele na výstave v Galérii mesta Bratislavy.
Autor: ĽUDO PETRÁNSKY ml., FOTO - JURAJ KRÁLIK
