CAMBRIDGE: Finančná kríza, odrážajúca teraz Áziu, nie je zaujímavá len zúrivosťou, ale tiež rýchlosťou, s ktorou zmenila obecne zavedené pravdy. Je tomu len pol roka, čo sa pozeralo na ázijské ekonomiky ako na "zázrak". A teraz sa popisujú spôsobom, ktorým sa popisujú popolnice. Investiční bankári a ekonomické autority rýchlo predpovedali zníženie hospodárskeho rastu v Ázii na niekoľko budúcich rokov. Prominentní experti mnohých finančných listov sa dokonca verejne spýtali, či Ázia nakoniec nezíska skúsenosti so "stratenou dekádou", porovnateľnou s desaťročnou trvajúcou krízou, ktorá sužovala Latinskú Ameriku v osemdesiatych rokoch. Tento prístup nie je zlý, ale priamo nebezpečný. Môže totiž viesť k naplneniu vízie a k obdobiu skutočnej hospodárskej katastrofy v Ázii.
Ázijské ekonomiky sú postihnuté finančnou panikou. Táto panika sa v Ázii objavila po rokoch rýchleho rastu - rastu, ktorý bol taký vysoký a taký trvalý, že medzinárodní poskytovatelia pôžičiek i domáci ázijskí dlžníci samoľúbo zabudli na všetky finančné riziká regiónu. Jedným z dôsledkov toho je, že táto samoľúbosť podstatne posilňovala krátkodobé dlhy. Väčšina medzinárodných bánk vydala stovky miliárd dolárov na pôžičky ázijským bankám a korporáciám, z toho väčšinu v krátkodobej forme. Všeobecne povedané, toto poskytovanie pôžičiek pomohlo pokryť väčšinu zvýšenia investičných výdajvkov v Ázii. Niektoré z týchto investícií boli zbytočné a márnotratné, ale väčšina z nich poskytla základňu pre rýchly hospodársky rozvoj regiónov.
Vysoká úroveň krátkodobých pôžičiek spôsobila stav, ktorému ekonómovia hovoria "finančná nestálosť". Dokonca i vtedy, keď je úroveň zadlženia zvládnuteľná, a keď sú ekonomiky v zásade dobre riadené, vystavuje vysoká úroveň krátkodobých dlhov zadlženú ekonomiku rizikám rýchlych zmien citlivosti trhu. Investori dobre chápu, že sú ich krátkodobé pôžičky zviazané s dlhodobými projektami v krajinách, kam smerujú. Preto pokiaľ investori náhle vo veľkom počte požadujú, aby im bolo zaplatené, čelí zadlžená krajina ťažkej dobe, keď sa musí rýchlo vyrovnať s požiadavkami poskytovateľov pôžičiek, a to dokonca vtedy, pokiaľ jej dlhodobé projekty sú zdravé. Dlžník je uvrhnutý do krízy likvidity.
Výsledkom toho môže byť "racionálna panika". V tom prípade každý investor uteká z krajiny jednoducho len preto, že všetci ostatní investori z nej tiež utekajú. Každý investor by chcel byť prvý, kto zmizne, od okamihu, keď nie je dostatok krátkodobých aktív na pokrytie všetkých krátkodobých pôžičiek. Podobne ako pri nebezpečnom úteku splašeného stáda sa spanikárení investori správajú individuálne veľmi "racionálne", ale ich kolektívne správanie vedie krajinu k tragédii. V prípade Ázie to bola kríza thajskej ekonomiky, ktorá viedla toto leto k náhlemu úteku prostriedkov. Keď raz panikla prepukla, začali investori sťahovať svoje peniaze tiež z krajín thajských susedov. Ich zdesené kroky viedli do Indonézie, Malajzie, Filipín a do Kórey. Z Ázie sa táto kríza rozšírila na takmer všetky trhy.
Táto finančná panika je teraz umocnená ťažkosťami v dvoch veľkých ekonomikách poskytujúcich úvery: Hongkongu a Japonsku. V Hongkongu začali medzinárodní investori pochybovať o pevne stanovenom pomere medzi americkým dolárom a hongkonským dolárom. Začali sťahovať svoje prostriedky z hongkonských bánk nie pre úverové riziká, ako v iných častiach Ázie, ale vzhľadom na zameniteľný kurz. Naopak, hongkonské banky s najväčšou pravdepodobnosťou sťahujú svoje úvery z iných ázijských krajín a pripájajú sa tak k panike (dosiaľ však neexistujú žiadne údaje, ktoré by tento predpoklad potvrdzovali). V Japonsku kríza, ktorá sa vlečie v domácich bankách, podobne tlačí tieto postihnuté banky k tomu, aby požadovali späť svoje pohľadávky po celej Ázii.
Najväčším nebezpečenstvom je možnosť, že by panika ešte zosilnela a zrazila ázijské ekonomiky na kolená - či už rezignáciou na splácanie dlhov, alebo zrušením invetičných výdavkov tak zásadným spôsobom, že by bol ohrozený hospodársky rast. Na scénu bol povolaný Medzinárodný menový fond, aby pomohol túto krízu riadiť, ale existujú dôvody pre obavy, že bežné rady MMF by mohli skôr poškodiť než pomôcť. MMF zvyčajne spolupracuje s rozhadzovačnými vládami, ktorým pomáha zaviesť potrebné tvrdé reformy. Pokiaľ ale MMF slepo aplikuje svoje neobvyklé postupy na súčasnú krízu - tlakom na vlády sprísniť úverovanie, znížiť rozpočtové výdavky a zatvoriť slabé banky - poskytovatelia úverov môžu mať oprávnene pocit, že je hospodársky rast ohrozený a reformy odsúdené na neúspech pre veľa budúcich rokov. Poplašné sťahovanie investorov by sa mohlo ešte posilniť. V podstate i prvé reakcie trhu na intervenciu MMF sú len ťažko upokojujúce. Odvtedy, keď MMF vstúpil do Indonézie, djakartská burza poklesla o ďalších 25 %. A od vstupu do Kórey sa soulská burza znížila o 20 %.
Počas hlbokej hospodárskej recesie sa preslávil Franklin Roosevelt výrokom k americkej verejnosti, keď povedal: "Jediná vec, ktorej sa musíme báť, je strach zo samých seba." Jeho úspech pri posilňovaní dôvery verejnosti bol životne dôležitým príspevkom americkej politickej stabilite. Dnes opäť potrebujeme podobné uistenie a povzbudenie, a nie pomýlené rady ortodoxných finančníkov.
Autor: JEFFREY SACHS Autor je profesorom medzinárodného obchodu na
