VSŽ si nemožno predstaviť bez medzinárodnej spolupráce, VSŽ boli vybudované na medzinárodnej technológii pochádzajúcej zo štátov RVHP, ale aj na technológii zo Západu. Vo VSŽ až 85 % finančných transakcií je závislých od devíz. Podľa niektorých kritérií VSŽ už sú nadnárodnou spoločnosťou, lebo 70 % výroby exportujú, majú afilácie a obchodné kancelárie v Londýne, v Paríži, v Bruseli, v Düsseldorfe, v Zürichu, v Ženeve, vo Viedni, v Belehrade, v Budapešti, vo Varšave, v Kyjeve, v Moskve a inde, tak charakterizoval nadnárodný charakter súčasných VSŽ. Vyššie kritérium kladené na nadnárodnú spoločnosť však hovorí o tom, aby takáto spoločnosť vlastnila lokálne prevádzky v iných štátoch ako je sídlo materskej spoločnosti, vysvetlil Drábik.

Tri strategické oceliArske programy

Vo VSŽ sme vytýčili tri strategické programy, v ktorých môžeme byť dlhodobo konkurencieschopní: výroba lakoplastovaných plechov, výroba obalových plechov a výroba karosériových plechov. Každý program si vyžaduje investície vo výške niekoľkých miliárd Sk, uviedol Drábik. Pôvodne sme chceli kapitálovo preniknúť do Třineckých železiarní, kde sme už vlastnili 20 % akcií, ale z hľadiska využitia nášho know-how sa nám nejavilo účelné získať v tejto spoločnosti majoritu, preto sme tento podiel nedávno predali. Sústredili sme sa na hutnícky kombinát DAM v Diósgyöri (Maďarsko), kde sme získali majoritný podiel, tento kombinát je od VSŽ vzdialený iba 80 km. Dôvodom pre túto akvizíciu bolo poznanie, že sa nám začal zužovať operačný priestor v strednej Európe, lebo v poslednej dobe sa tu uskutočnili akvizície nemeckých hutníkov, vysvetlil Drábik. Dokončili sme linku na výrobu lakoplastovaných plechov s kapacitou 80 tisíc ton plechov ročne, financovali sme ju z vlastných zdrojov. Minulý rok sme v Košiciach založili s fínskou spoločnosťou Rautaruukki spoločný podnik Rannila na výrobu obalových plechov, fínsky partner tu má majoritu - 51 %. Kapacita vo výrobe obalových plechov sa tak zvýšila z 90 tisíc na 140 tisíc ton ročne, povedal Drábik. Trh obalových plechov si vyžiadal ďalej investovať, preto sa začala pripravovať investícia najväčšej americkej oceliarskej spoločnosti U.S. Steel Pittsburg vo VSŽ. Podľa Drábika kým sa Američania definitívne rozhodli založiť podnik, preliezli celé VSŽ, rozprávali sa so zamestnancami VSŽ. Dohoda o založení spoločného podniku VSŽ a U.S. Steel má byť slávnostne podpísaná 25. januára. Právna forma spoločného podniku bude s.r.o., jej základné imanie bude 4 mld Sk, obe strany budú vlastniť po 50 % základného imania. Náš vklad je nefinančný, spočíva v technologickom zariadení (pocínovňa plechov a deliaca linka), objasnil Drábik. V riadení spoločnosti bude platiť systém dvojíc, lebo spoločnosť bude mať štyroch konateľov, dvoch zastupujúcich americkú stranu a dvoch slovenskú. Riaditeľ spoločného podniku bude súčasný riaditeľ najvýznamnejšej spoločnosti skupiny VSŽ - VSŽ Oceľ, s.r.o. Ročná kapacita výroby obalových plechov sa po vstupe U.S. Steel zvýši na 340 tisíc ton, pôjde o plechy používané v potravinárskom priemysle. Obrat spoločného podniku má časom dosiahnuť 6 mld Sk, predpokladá Drábik.

Automobilky pri karosériových plechoch prechádzajú na žiarovo pozinkované plechy. Túto technológiu u nás nemáme a určité množstvo žiarovo pozinkovaných plechov do ruskej automobilky Autovaz Togliatti dodávame zatiaľ tak, že naše plechy sa pozinkujú v katowickej huti v Poľsku. Američania nám prisľúbili, že ak sa v spoločnom podniku úspešne rozbehne program na výrobu obalových plechov, pôjdu s nami aj do výroby pozinkovaných plechov. Podľa Drábika vstup Američanov do VSŽ má pre Slovensko aj politický význam, lebo ich prítomnosť zrejme zamedzí uvalenieu ciel na naše výrobky zo strany EÚ, najmä v prípade, že Slovensko sa bude pomalšie integrovať do EÚ. K perspektíve VSŽ môže prispieť ďalšia orientácia svetového automobilového priemyslu, je dôležité, aby do výroby nosných častí automobilov neprenikal hliník. My vo VSŽ nemáme radi majiteľov automobilov Audi A8, ktoré má karosériu z hliníka, uzavrel Drábik.

VSŽ vlastnia strojáreň Unicorn v Tornali, tam vstúpil na prelome rokov 1996 a 1997 významný investor - svetoznámy výrobca tvárniacich lisov LVD z Belgicka. Príčina nevyhnutnosti zahraničných investícií v oceliarstve je aj v tom, že z hľadiska investovania do výskumu a vývoja v hutníctve a strojárstve v minulých rokoch nedokážeme svojimi znalosťami konkurovať na zahraničných trhoch. Drábik pripomenul ďalšiu investíciu vo VSŽ - energetiku. Tento rok sa začne riešiť príprava výstavby energetického zdroja pracujúceho v paroplynovom cykle. Zároveň tým splníme aj ekologické požiadavky na energetický zdroj, povedal Drábik.

VSŽ získali podiel v Krivom Rogu za korunu

Na margo príspevku zo štátneho rozpočtu na dostavbu KŤUK (Krivorožský ťažiarensko-úpravársky kombinát v Dolinskej, Ukrajina) Drábik povedal, že do KŤUK by sa malo investovať ešte 7 až 8 mld Sk, je to riziková investícia. My sme získali podiel na KŤUK za 1 korunu pri delení pohľadávok ČSFR a zaviazali sme sa, že ukončíme stavbu v Dolinskej a potom sa začnú pre nás dodávať pelety - aglomeráty železnej rudy. Podľa Drábika určitá publicita o KŤUK, ako sa to nedávno stalo, by mohla spôsobiť opatrenia EÚ v zmysle antidumpingového konania proti VSŽ. Drábik štátny príspevok v súkromnej spoločnosti ospravedlňoval faktom, že zmluva medzi VSŽ a štátom sa podpisovala vtedy, keď ešte VSŽ boli štátnou firmou.

K vlastníckym pomerom vo VSŽ Drábik povedal, že asi 10 % akcií VSŽ vlastní zamestnanecká spoločnosť Hutník, a.s., je to akási forma vlastníctva známeho najmä v USA pod skratkou ESOP (Employee Stock Ownership Plans). Ďalším vlastníkom VSŽ je spoločnosť Eurotrade, a.s. (12 % akcií), potom Ferrimex, a.s. (10 % akcií). Ferrimex je manažérska spoločnosť, jej účastinári sú od majstra vyššie. Veľa akcií je predmetom repo obchodov medzi rôznymi spoločnosťami a bankami. V októbri podľa Drábika bolo až 25 % akcií v rukách zahraničných vlastníkov. Vo všeobecnosti podiel zahraničných vlastníkov by manažment spoločnosti mal nútiť k dobrým hospodárskym výsledkom, lebo v zahraničí je bežné, že ak aj za kratšie obdobie nastane výpadok zisku, vlastníci vymieňajú manažment.

Úverové zaťaženie VSŽ by sa už nemalo zvyšovať

Drábik priznal, že hospodárenie spoločnosti negatívne ovplyvnil kurzový vývoj medzi markou a dolárom v priebehu uplynulého roka. VSŽ totiž mnoho surovín nakupovali v Rusku a na Ukrajine, čo je typická dolárová oblasť a výrobky sa predávali vo veľkej miere v ČR a v Nemecku, kde sa platí markách. Drábik na otázku o hospodárskych výsledkoch VSŽ za uplynulý rok povedal, že by nerád o nich predčasne hovoril, lebo ešte nie sú auditované. Na otázku o celkovej úverovej zaťaženosti VSŽ Drábik odpovedal, že súčasnú úverovú zaťaženosť vo výške asi 80 % základného imania už nechcú zvyšovať. Podľa Drábika by bolo prípustné zvyšovanie úverov, ale len do efektívnych a rýchlo návratných projektov. VSŽ uvažovali minulý rok o emisii eurobondov vo výške 240 mil. USD, ale situácia na zahraničnom kapitálovom trhu spôsobila, že by sa tieto obligácie ťažko umiestňovali, doplnil Drábik. Podľa zverejnených výsledkov v septembri bola úverová zaťaženosť VSŽ vo výške 13 mld Sk, základné imanie VSŽ predstavuje 16,45 mld Sk.