vyhrala - demokratickou cestou a pod starostlivým dohľadom zahraničných pozorovateľov - ale už nemá sama nadpolovičnú väčšinu. Nemá ju dokonca ani spolu s blízkou Srbskou radikálnou stranou (SRS). Nový parlament zvolil v sobotu vcelku demokraticky nového premiéra - stúpenca opozície. Keď totiž predseda parlamentu ukončil schôdzu a poslanci SDS a SRS opustili zasadnutie 83-členného parlamentu, v ktorom majú spolu relatívnu väčšinu 39 hlasov, 42 poslancov, čo je nadpolovičná väčšina parlamentu presne o jeden hlas, v schôdzi pokračovalo. Od sobotňajšej noci je premiérom 47-ročný stúpenec spolupráce so Západom a návratu vojnových utečencov, predseda Strany nezávislých sociálnych demokratov Milorad Dodik. Obe nacionalistické strany vzápätí vyhlásili, že sa udial štátny prevrat a že voľba premiéra znamená fakticky politické (ak nie územné) rozdelenie RS na dve časti.
Nacionalisti sú dnes v Republike srbskej vytláčaní z pozícií za pomoci "mágie" demokracie. Po vypuknutí krízy a roztržke medzi ľuďmi z Pale, ktorí prevažovali vo vláde a parlamente, a Banja Lukou, baštou Plavšičovej, prezidentka najprv obvinila vládu z korupcie a žiadala odstúpenie ministra vnútra, aby nakoniec využila svoje ústavné právo a rozpustila parlament. Mocenský boj je i bojom o postoj voči požiadavkám medzinárodného spoločenstva. To garantovalo demokratický a pokojný priebeh volieb, a nový parlament zasa demokraticky posilnil pozíciu Plavšičovej, keď zvolil za premiéra jej človeka. O demokratickom charaktere celej veci rozhodol jeden hlas nad polovicou počtu poslancov...
Nacionalisti napokon nemali zrejme na výber, o čom svedčí fakt, že po ich odchode zo schôdze sa zvyšok poslancov vo voľbe premiéra jednoznačne zhodol. Aj opozícia, rovnako ako SDS a radikáli, boli vystavení prenikavému tlaku zvonka - vysoký predstaviteľ pre civilné záležitosti v Bosne Carlos Westendorp totiž pohrozil, že v prípade nedosiahnutia dohody do sobotňajšieho večera vymenuje premiéra - v zmysle svojich právomocí - sám.
Parlamentné víťazstvo a premiérstvo v rukách pre Západ prijateľného Dodika však ešte neznamená, že v RS víťazia akési demokratické hodnoty. Bitie na poplach nahnevaných nacionalistov je naopak varujúce. Nezanedbateľná časť obyvateľov RS - a o tom svedčia aj volebné výsledky - dôveruje starej garde, ktorá viedla vojnu s "ustašami" a ďalšími "dušmanmi" a bez ohľadu na vlastnú biedu odmieta prezidentku, ktorá "kolaboruje s okupantmi". Pre ľudí, ktorí sa dívajú na politiku vo svojej krajine takýmito očami, je ťažké uznať demokratické víťazstvo súpera, ktoré navyše zrejme nezodpovedá rozloženiu síl v RS. Napokon, na jeseň čakajú Bosnu ďalšie demokratické voľby.
