"Čo spája mená Dušana Mitanu a Mariána Vargu?" To bola prvá otázka Bibiany Ondrejkovej, ktorá v piatok večer v príjemnej atmosfére 4. festivalu poézie v bratislavskom Mestskom kultúrnom centre sprevádzala publikum 60. rokmi hudbou aj slovom. A nebolo to len rozprávanie pre generáciu "60", ktorá sa v pohnutých rokoch zhlboka nadýchla slobody a potom jej bolo v zdesení na pekných pár rokov súdené dusiť sa. V publiku totiž v ten večer sedeli najmä neskôr narodení: študenti, ktorí však majú stránky Mitanových knižiek aj obaly albumov Prúdov či Collegia musica už poriadne obchytané. Nepretržité a veľké stretnutie Mitanu s Vargom sa však začalo už 30 rokov dozadu a vraj aj vďaka Mitanovej drzosti: "Raz som nasadol do taxíka a zavelil som, zavezte ma k Vargovi na Leškovu 5. A on to na moje a Mariánovo zdesenie urobil." "Ale zaplatiť som musel ja," dodáva Marián Varga. Nezaplatený taxík s Mitanovým sebavedomím sa stali živnou pôdou pre ďalšie, nespočetnekrát absolvované trasy z Leškovej na Červenej armády, kde mal Dušan privát, a nazad. "Je to zvláštne priateľstvo dodnes. Niekedy si telefonujeme päť hodín denne a sú obdobia, keď sa pol roka nevidíme. Asi sa nepotrebujeme ubezpečovať, že sme stále kamaráti," potvrdzujú. A obidvaja sa zhodnú na tom, že hoci pre nich boli 60. roky najšťastnejšími a najinšpiratívnejšími rokmi života, reči o tej dobe sú dnes asi trochu nadnesené. "Boli to podľa mňa normálne roky. Každý hovoril, čo chcel a s kým chcel, bez toho, aby ho niekto ďalší zabil. A tak to má byť. To asi len v porovnaní s tým, čo prišlo potom, všetkým pripadalo ako raj," zaspomínal si Mitana. Spisovateľ a hudobník si zostali podobní ešte v jednej veci: obidvaja zostali v slobodnom povolaní. Dušan Mitana vraj preto, lebo je konfliktný a Marián Varga zasa rozhodný. Taký rozhodný, že jedného dňa si ako študent konzervatória napísal do notového zápisu "koniec" a viac sa v škole neukázal. "Bola nedeľa poobede a ja som zrazu pochopil, že hudba je inde ako v tej škole." A Mitana? "Ja som taký konfliktný, že dobre vychádzam len sám so sebou. Nemám auto ani chatu, vďačím asi zázraku, mojej žene a nejakým tým tantiémam." A za to, že jednu školu nedoštudoval, opäť svojej drzosti. Pri diplomovke už v normalizujúcich sa časoch totiž odmietol diskutovať so svojím oponentom Jánom Solovičom. Mitana sa nevyhol ani rozprávaniu o električke, ktorá je tiež dôkazom, že časy sa menia. Kedysi mu telefonovali ženy, s ktorými sa vraj v inkriminovanej električke miloval, dnes už sa mu údajne prihlásil syn, ktorý v nej bol splodený. "Prišiel za mnou s knihou - tatko, podpíš sa mi. Tak som ho musel adoptovať a bude v mojej ďalšej knihe." Na tento rok má Mitana plánov viac než dosť. Ak všetko vyjde tak, ako si predstavuje, budú na svete až tri nové knihy. Okrem beletrie zabŕdne aj do esejistiky a publicistiky, hovorí sa dokonca o sfilmovaní jeho textov. "Rezignoval som na fikciu," odpovedá na otázku, o čom sa mu chce písať dnes. "Teraz ma zaujímajú príčiny, prečo sa to všetko šialené deje. A myslím, že tie príčiny sú niekde v neviditeľnom svete..."
Autor: ata
