# Žasol som pri rozhlasových apeloch ministra Krajčiho na etiku a morálku štátnych úradníkov v oblasti styku s občanmi. Ihneď som si spomenul na Krylovu pesničku.... "když vrah o morálce káže". Pán Krajči síce nikoho nezabil, zabil v nás len nádej a podviedol pol milióna občanov, keďže zmanipuloval referendum o priamej voľbe prezidenta. V tejto súvislosti mi schádza na um aj vinš poslucháča slovenského rozhlasu, v ktorom všetkým zaprial dobrú pamäť a rozum. Nedajme si nasadiť ružové okuliare s spomeňme si na to všetko v pravej chvíli, pri voľbách...
JÚLIUS KRAČKAJ,
Mýto pod Ďumbierom
# Chvalabohu, som človek celkom zdravý, ale raz za čas sa človek k lekárovi predsa len dostane. Pred dvoma rokmi ma lekár presvedčil, že sa mám odhlásiť z Všeobecnej poisťovne, lebo im vraj málo platia a prihlásiť sa do inej, ktorú mi on vybral. Po jeden a pol roku ma prepoistil do ďalšej a teraz ma zasa núti do ďalšej poisťovne. Moja príbuzná sa nedávno vrátila s deťmi od lekárky s tým, že ak sa neprepoistí do poisťovne, ktorú jej ona odporúča, nabudúce jej deti neošetrí. Ale tá istá lekárka ju pred pár rokmi donútila odhlásiť sa práve z poisťovne, ktorú jej teraz odporúča. Ľudia sú náchylní robiť to, čo lekár povie, lebo sú na neho odkázaní. Ale lekár by to nemal zneužívať a preháňať pacientov z poisťovne do poisťovne. Nedostatok peňazí v zdravotníctve sa neustálym prepoisťovaním nevyrieši, to by už mali lekári pochopiť. Chýbajúcich päť miliárd v zdravotníctve sa tým nevyčaruje. Ak na to lekári doteraz neprišli, určite na to onedlho prídu.
Ing. JÁN FEDOR, Dolný Kubín
# Viem, že chudobný človek sa pravdy nedovolá, ale chceme, aby aspoň ľudia vedeli, s kým majú tú česť. My s manželkou sme prehltli toľko trpkosti pre cynizmus akýchsi šikovníkov, že sa s tým chceme podeliť aspoň s čitateľmi, ktorí dopadli tak isto. Prvá slovenská investičná spoločnosť - Fond pre dôchodcov lákali ľudí v druhej vlne kupónovej privatizácie ponukami, ktoré sme si mohli prečítať čierne na bielom. Sľubovali poskytnúť dôchodcom bezplatne kupónovú knižku so známkou, každému z nich desať plnohodnotných akcií a dvetisíc korún, ktoré sme mali dostať na prelome rokov 1994-95. Celý postup sme presne dodržali, knižky sme po zaregistrovaní poslali Fondu pre dôchodcov. Nič z toho sme však nedostali, ale naopak, Fond dôchodcov nás žaluje pre nezaplatenie kupónovej knižky, ktorú má dodnes. S dlhým nosom sme svoje dlhopisy poukázali spoločnosti Transinvest, a. s. ešte pred rokom a dúfali sme, že si aspoň na starobu trošku pomôžeme a kúpime si práčku. Ešte aj do tej zmluvy sme investovali 600 korún, lebo sme ju dali notársky overiť. Dodnes márne čakáme, jediné čo prišlo, bola žaloba Fondom pre dôchodcov. Je zaujímavé, že tých pár korún štátu chýba, ale milióny za privatizáciu nikomu nechýbajú. Sme ochotní zaplatiť 750 korún vtedy, ak my dostaneme, čo nám sľúbili. Ak žalovateľa dovedie bezcitnosť ešte ďalej, sme rozhodnutí si to ísť hoci odsedieť, aspoň budeme mať postarané o jedlo a teplo.
ANDREJ GNIP,
Belá nad Cirochou
