cej spoločnosti? Jeden z novodobých klasikov hovoril čosi o tom, že na Slovensku je to tak, druhý, aby si títo Slováčikovia potriasli nohavicami a osmelili sa. Tak veru. Treba sa osmeliť. Chvíľu mi to trvalo, nabral som smelosti a teraz už ako smelý občan dávam niekoľko rád na zlepšenie ekonomiky. Nemôžem však nespomenúť zlomyseľníkov, ktorí spomínajú akýchsi privatizérov, očierňujú ich a spolu s nimi aj to jedine a jediné správne hnutie. Vo svojej zaslepenosti si neuvedomujú, že akurát na ohováraných spočíva najväčšia ťarcha zodpovednosti za seba a svoje deti. Ktosi predsa musí pred svetom reprezentovať šikovnosť, obchodného ducha a veľkosť smelého Slováka. Koľko nevyspatých nocí, lobbovania, litrov čiernej kávy a iných trúnkov bolo treba zniesť zo sveta, kým prišli ku vraj aj nám patriacemu majetku? A odrodilci len kritizujú. Ja si myslím, že v záujme zlepšovania makroekonomických ukazovateľov by bolo potrebné, ba priam nevyhnutné, zvýšiť i vyrúbať nové dane. Napríklad: koľko je u nás rodinných domov s vlastným vodným zdrojom? Ako k tomu prídu bývajúci v panelákoch, že oni platia vodné i stočné a zbohatlíci v rodinných domoch nie? Daň by som zaviedol podľa hĺbky studne. Koľkí majú pri domoch záhrady? Každý strom v záhrade by som zdanil. Odpustil by som veľkoryso DPH, čo by som však patrične využil v predvolebnej kampani. Psia daň už existuje. Rozdielna v meste a na dedine. V nevýhode sú tí v meste. Chcem spravodlivosť. Na dedine sa predsa dá chovať hydina. Tu by som určil daň za desať sliepok a jedného kohúta a za toho by mohla nasledovať daň ako za živý budík. Sliepky sú povinné znášať vajíčka. Nasledovala by ďalšia daň. Dedina nie je zamorená smogom. Nemusíte tomu veriť, ale ešte sa taká nájde. To je potrebné tiež ohodnotiť daňou. A aby si vážili svoje životné prostredie, zdanil by som každý komín. A udiareň. SAD nemá peniaze na naftu. Spojenie dediny s mestom sa zhoršilo. Ľudia viac chodia pešo. Postupne budú zdravší, veď telesný pohyb ešte nikomu neuškodil. Cesty sú štátne a ten na ich údržbu vynakladá nemalé prostriedky. Nebolo by treba aj tu uvažovať o dani za užívanie cesty chodcami? Ďalší privatizéri by si po zavedení mnou navrhnutých daní mohli odpustiť ich platenie, ako aj platenie sociálnych dávok. Aj tak majú dosť svojich starostí. Do štátneho rozpočtu by sa dostali peniažky aj bez ich pričinenia a štátna kasa by nemala starosti už ani s fiškálnym rozpočtom. A s tunelovaním. A s IRB. A občan? No čo. Pred voľbami by som zaviedol voličskú daň. Tá by bola ako čerešnička na koláči poriadne chutná. Dovolil by si ju zaplatiť len ten, čo je v "riadnom balíku." A výsledok volieb by bol vopred jasný. A Slováčikovia by mohli naďalej potriasať svoje nohavice, pričom takto získaný kompost by sa mohol postupne tiež zdaňovať. Mám len jednu obavu. Že potom by už ani v tých nohaviciach nebolo nič...
Autor: MICHAL DROTÁR, Čaňa
