né predstavy o vlastenectve. Mám dobrý hlasový fond, ale spev nikdy nebol mojou silnou stránkou. A to je môj prvý nedostatok. Slováci radi spievajú a ide im to celkom dobre, pričom im vôbec nezáleží na okolnostiach, za ktorých spievajú. Vždy sme boli kultúrnym národom. Kultúra je jednou z mála oblastí, v ktorých nezaostávame za inými. "Daj boh šťastia tejto zemi", aby bol rozvoj vo všetkých sférach pozitívny. Poriadny Slovák - vlastenec by mal byť pracovitý a usilovný a nepohrdnúť ani prácou pastiera na pasienkoch. Nie je to práca dobre platená, ale čo človek neurobí pre domovinu? Moje schopnosti by to však prevyšovalo a tak sa tu nemôžem realizovať. To je môj ďalší nedostatok. Úplnú depresiu som však dostala z môjho ďalšieho mínusu. V jednej televíznej súťaži položili respondentovi otázku, koľko žlčníkov a obličiek má Slovák a padli tu čísla trinásť a pätnásť. Toto taktiež nie je moja parketa a zasa sa vymykám z rámca. Vďaka faktom, ktoré mi otvorili oči, si dnes seriózne myslím, že taký pravý Slováčisko, disponujúci všetkými vlasteneckými črtami, by si zaslúžil Oscara v kategórii Výnimočnosť a možno ani Guinessova kniha rekordov by nad ním neohrnula nos. Len ma mrzí, že medzi tých "pravých" nepatrím.
Autor: LENKA SLAVÍKOVÁ Bratislava
