y sa v doline Čierneho Hrona rozozvučal hvizd parnej mašinky s námahou sa vlečúcej hore strmou dolinou z Hronca do Čierneho Balogu. Postupne sa budovali aj ďalšie úseky lesnej železnice, ktoré viedli do všetkých významnejších dolín v okolí, pokiaľ to dovoľovali spádové pomery. A tie boli niekedy naozaj náročné, veď trať v niektorých úsekoch musela prekonávať stúpanie až 70 promile. Rozsiahla sieť lesnej železnice dosiahla v roku 1949 celkovú dĺžku 132 kilometrov. V tých časoch mala železnička aj veľký hospodársky význam, veď len v období lesných kalamít v rokoch 1953-1955 prepravila ročne vyše 300 tisíc kubických metrov dreva. Do roku 1962 slúžila lesná železnica v úseku Štiavnička-Čierny Balog aj na prepravu osôb, predovšetkým lesných robotníkov a domácich obyvateľov, ale aj turistov a ostatných návštevníkov tohto rázovitého kraja. Od roku 1964 sa však nad touto zaujímavou železničkou sťahujú mraky a postupne dochádza k jej likvidácii. Ako prvé boli zrušené odbočné vetvy železnice a 31. decembra 1982 bola lesná železnica z ekonomických dôvodov uzavretá definitívne. Všetky jej úseky, s výnimkou 17,7 km dlhého hlavného úseku, ktorý bol vyhlásený za technickú pamiatku, boli postupne demontované. Rok po uzavretí železnice sa v rámci Stromu života začína jej obnova a snaha o sprevádzkovanie. Počas prázdninových turnusov sa v táboroch Stromu života schádzali brigádnici z celej vtedajšej republiky, aby vdýchli nový život tejto unikátnej technickej pamiatke. Sen sa postupne zmenil na skutočnosť, a tak dnes majú návštevníci Čierneho Balogu a jeho malebného okolia opäť možnosť vychutnať čaro jazdy parným vláčikom romantickým údolím Čierneho Hrona.
Autor: VLADIMÍR MIARTUŠ
