PARÍŽ, BRATISLAVA (SME - pet, ČTK) - Prestížne parížske vydavateľstvo Gallimard vydalo v stredu nový román jedného z najslávnejších súčasných českých spisovateľov Milana Kunderu (nar. 1929, od roku 1975 žije v Paríži) s názvom L`Identité (Totožnosť), ktorý spisovateľ písal na Islande. Na parížskom stretnutí dňa 2. júla 1996 s redaktorom SME bol práve M. Kundera na odchode na ostrov gejzírov, kde vznikol tiež román Nesmrteľnosť vydaný v roku 1990. V neskoršom telefonickom rozhovore povedal spisovateľ, ktorý redaktorovi SME volal do Bratislavy už z hlavného mesta Islandu Reykjavíku (rozhovor vyšiel v SME 29. júla 1996), žeby mal byť na Islande asi pol roka. I keď Kundera svoj román ešte prerábal aj po návrate z Islandu, jadro knihy vzniklo počas druhej polovice roka 1996. Po La Lenteur (Pomalosť), vydanom v roku 1995, je L`Identité druhým Kunderovým románom napísaným priamo vo francúzštine. Na nový román Milana Kunderu reagovali už kritiky v popredných francúzskych novinách, ktoré L`Identité privítali prevažne veľmi pozitívne.
Podľa týždenníka Le Nouvel Observateur román plní funkciu, ktorú Kundera tomuto žánru vždy prisudzoval: odhalovať tú nepreskúmanú časť ľudskej skúsenosti, ktorú môže ukázať len on sám a ktorá prehliada všetky interpretácie. "Kundera virtuózne uplatňuje ,vivisekčný` pohľad románopisca a píše tónom, ktorý je zároveň prenikavý, opovážlivý a horkosladký. Neúnavne rozoberá všetky upokojujúce konformizmy, z ktorých je utkaná ľudská komédia. Zatiaľ čo latinskoamerickí autori nás navykli na koexistenciu realizmu a fantastiky, Kundera naopak nepozorovane prekĺzava z jedného registra do druhého," napísal kritik Le Nouvel Observateur. "Autor necháva nakoniec čitateľa vyvedeného z miery, ale omámeného tým, ako sa nechal lapiť diabolskou smelosťou románopisca a veľkého umenia," uzaviera Le Nouvel Observateur. Kritik novín Le Figaro oceňuje na knihe jej básnický svet s obrazmi plných obsesie a vetami, ktoré sú súčasne strhujúce i muzikálne. "Kunderov štýl nebol nikdy taký harmonický a pokojný. Ani hnev, či úplná beznádej, tak nežiaria temným leskom ako v tejto disharmonickej epopeji, v tomto pohrebnom speve za dnešnú dobu," napísal Le Figaro. Podľa denníka LeMonde, v príbehu medzi mužom a ženou, Chantal a Jean-Markom, čitateľ presne nevie, v akom okamihu opúšťa "realitu" fikcie, ktorú autor rozpráva, a kedy vstupuje do popisu toho, čo si Chantal alebo Jean-Marc predstavujú, vymýšľajú alebo o čom snívajú. "L`Identité je dosť hrozivý román, je to duet hlasov, ktoré sa navzájom preplietajú, aby sa navzájom udusili. Román je o to hrozivejší, že nikdy nemá žiadnu ťažobu. Ako keby to všetko bolo až príliš tragické, než aby sa to bralo vážne," uviedol Le Monde.
Knihou naopak nie je nadšený kritik denníka Libération, ktorý sa domnieva, že presedlanie z češtiny na francúzštinu zmenilo Kunderove romány takmer na nepoznanie. Podobne ako pred tromi rokmi v "La Lenteur" i teraz je text veľmi precízne vystavaný, ale je suchý ako krížovka, napísaný chudým, takmer bezvýrazným štýlom, ktorý vyvoláva pocit nedokončenosti a takmer vysušenosti. "Kde sú veľké satirické vzlety autorových českých románov?" pýta sa Libération, "kde sú jeho žarty, jeho valčíky a smiešne lásky, kde sú jeho samopašné odbočky, pomalé variácie, ľahká irónia? Kde ste, Milan Kundera? V akej kríze identity?"
