a dostal na prvé stránky novín na oboch stranách oceánu aj preto, že spolu so svojím bratom boli "sirôtky z Titaniku". Jeho otec, cestujúci inkognito, katastrofu totiž neprežil a nikto nepoznal totožnosť oboch detí. "Môj deduško sa narodil v roku 1889 v dedine pri Bratislave, kde sa vyučil za krajčíra, ale potom odišiel do Nice," hovorí Elisabeth Navratilová, dcéra Michela Navratila. Navratilovi staršiemu sa v Nice darilo, otvoril si vlastný salón, oženil sa a narodili sa mu dve deti - Michel v roku 1908 a o rok neskôr Edmond. Zakrátko sa však medzi manželmi objavili problémy, a Navratil, ktorý bol dosť impulzívnej povahy, sa rozhodol odísť do Ameriky - aj s deťmi. Nakoniec sa všetci traja nalodili na Titanic a Navratil starší sa zapísal pod menom Hoffmann. Michel mal vtedy necelé štyri roky a brat Edmond tri. "Cudzí pas si dedko vzal, aby za sebou zahladil stopy," vysvetľuje E. Navratilová. Michel Navratil si spomína na noc, keď sa Titanic potopil. "Uprostred noci prišiel otec s cudzím človekom a rýchlo nás obliekal do niekoľkých vrstiev," uvádza Navrátil a ešte si spomína, ako ho otec dával do člna a ako sa s nimi lúčil. Navrátilovci cestovali v II. triede a dostali sa až do posledného člna, ktorý bol v poslednej chvíli spustený na vodu, len niekoľko minút pred potopením lode. "Často si vravím, ako sa musel v tých okamihoch cítiť, keď stál na potápajúcej sa lodi, vedel, že umrie a nebol si istý, či sa podarí zachrániť deti, ktoré vlastne uniesol do Ameriky," uviedla E. Navratilová. Čln, v ktorom boli obidve deti, vylovila po niekoľkých hodinách loď Carpathia, ktorá prišla stroskotancom z Titaniku na pomoc. O bratov sa postarala Angličanka Margaret Hayesová. Nikto nepoznal priezviská oboch chlapcov, len ich prezývky Lolo a Momo, to, že majú mamičku v Nice, a že cestovali s mužom menom Hoffmann. "Sirôtky z Titaniku", ako ich začali prezývať noviny v Amerike a Európe, dostali 350 žiadostí o adopciu z celého sveta. Matka sa k nim prihlásila až po ôsmich dňoch, keď uvidela v novinách ich fotografie. "Dedko je pochovaný v kanadskom Halifaxe. Mal pri sebe dva listy - jeden matke na Slovensko, v ktorom vysvetľoval svoj odchod do Ameriky, a druhý svojmu švagrovi, v ktorom mu zveroval výchovu svojich detí," doložila E. Navratilová. Michel Navratil sa stal profesorom psychológie, Edmond bol architektom a zomrel v 50. rokoch. Elizabeth Navrátilová, ktorá je divadelnou režisérkou, o nich napísala knihu "Les Enfants du Titanic" (Deti Titaniku).