To, aká je to ešte stále moc, mal ukázať "rachot" pri striedaní stráží u Čiernohorcov. Doterajší prezident, Miloševičovi verný Momir Bulatovič, sľúbil americkému zvláštnemu vyslancovi Robertovi Gelbardovi, že 15. januára pokojne odovzdá svoju funkciu. Jeho prívrženci v predvečer inauguračného aktu zaútočili na vládnu budovu v počte okolo 10 tisíc ľudí. Tento výstražný akt sa udial nepochybne za tichého súhlasu, ak nie na podnet Miloševiča, keď on sám na inauguráciu neprišiel. Neprišiel ani nedávno zvolený prezident Srbska Milan Milutinovič - Belehrad reprezentoval len zväzový premiér, pôvodom Čiernohorec, Radoje Kontič. Príležitosť ukázať sa však nevynechala srbská opozícia. Predseda Demokratickej strany Zoran Djindjič nedávno pristúpil na krajný krok v medziach demokracie, keď vyzval na bojkot všetkých srbských volieb. Prekvapivo prišiel aj extrémny nacionalista Vojislav Šešelj, neúspešný kandidát na srbského prezidenta, ktorý sa sám cíti byť obeťou volebného podvodu a ktorého môže spájať s Djukanovičom akurát spoločný nepriateľ. A prišiel aj hrdina belehradskej zimy `96 Vuk Draškovič, ktorý sa rozišiel s opozíciou a zrejme dúfa, že jeho strane dajú socialisti nejaké to kreslo v novej vláde. Zo štátotvorného aktu sa tak stala schôdzka prevažne opozičníkov a zahraničných diplomatov, na pozadí streľby a výbuchov.
Americký diplomat Gelbard je osobne urazený, pretože má za to, že ho odchádzajúci prezident oklamal. Podporovanie, ak nie provokácia nepokojov je zo strany vládnucej moci prinajmenšom podivná, v miestnych pomeroch však neprekvapuje. Podobne, ako keď o volebných výsledkoch rozhodnú zlomky percent a vylúčiť volebný podvod je takmer nemožné. Djukanovič, ktorý sám vyšiel z lona postkomunistov, vo svojom inauguračnom prejave žiadal rovnoprávne postavenie pre Čiernu Horu. Je verejným tajomstvom, že Belehrad nechal niektorých bratov-Čiernohorcov profitovať z nezákonného obchodu v čase vojny. To však bol pri moci starý komunista Bulatovič a mladý Djukanovič bol "len" nespokojným premiérom.
Djukanovič je dnes pre srbskú opozíciu i pre Západ niečo ako záchytný bod. Trvá napríklad na štandardných vzťahoch so Západom a rýchlejšej transformácii ekonomiky. Čo je podstatné, na rozdiel od starej gardy nemá dôvod podporovať ochranu vojnových zločincov, ktorí sa skrývajú v Juhoslávii pred spravodlivosťou haagskeho tribunálu. Ich vydanie by viedlo k zrušeniu sankcií zo strany USA a Belehradu by padla neprekonateľná prekážka na ceste do Medzinárodného menového fondu. Miloševič však nepripustí, aby ho Djukanovič do niečoho tlačil.
