Najchudobnejší juhomexický štát Chiapas ostáva aj štyri roky po indiánskom povstaní živnou pôdou pre násilie, ktoré poslednými krvavými udalosťami zapustilo svoje korene ešte hlbšie. A aj keď konflikt nemožno vidieť iba v rovine mexická vláda kontra Zapatova armáda pre národné oslobodenie (EZLN) ako ochranca chudobných Indiánov, zodpovednosti za situáciu sa vládna Inštitucionálna revolučná strana (PRI) a prezident Ernesto Zedillo nestrasú.

Minuloročná predvianočná masakra opäť oživila polozabudnutý konflikt v Chiapase. Po vražde 45 Indiánov, z toho 39 žien a detí v Acteale príslušníkmi polovojenskej skupiny lojálnej vládnej strane, sa zdvihla vlna protestov, ktorá si už tento týždeň vybrala aj prvú obeť - 25-ročnú ženu. Na druhej strane padali symbolicky zase politické hlavy. Krátko po sebe rezignovali na svoje posty guvernér štátu Chiapas a federálny minister vnútra. Ruiz Ferro bol pritom štvrtým chiapaským guvernérom a Emilio Chuayffet štvrtým ministrom vnútra, ktorých kariéra od povstania Indiánov v roku 1994 stroskotala práve na kríze v Chiapase.

Paradoxne však v Chiapase vládne od roku 1994 medzi vládou a EZLN prímerie. Prímerie, počas ktorého prišlo o život 200 ľudí, a to na oboch stranách. V posledných mesiacoch dokonca prevyšuje počet mŕtvych na vládnej strane. Nie je to nelogický výsledok, ak si predstavíme, že zo 700 tisíc Indiánov v Chiapase je väčšina ozbrojená. EZLN na čele so subkomandantom Marcosom, legendárnym mužom v maske, nie je zodpovedajúcim zástupcom všetkých Indiánov. Zapatisti podľa profesora americkej antropológie na madridskej univerzite Pedra Pitarcha kontrolujú v rôznorodom Chiapase pomerne malú zónu v novoosídlených oblastiach Lacandovského lesa. Sú len malou časťou medzi početnými skupinami Indiánov, ktorí sa utápajú vo vzájomných konfliktoch prameniacich často v starých etnických, náboženských a rodinných sporoch o pôdu. Marcosovi sa však ako jedinému podarilo strhnúť na seba a problémy Indiánov aj záujem svetovej verejnosti.

Prvými podmienkami pre riešenie chiapaskej krízy musí byť demilitarizácia oblasti a obnovenie mierových rozhovorov, ktoré vo februári minulého roka stroskotali na rozsahu autonómie pre chiapaských Indiánov. Vláda však vyhlásila, že armádu nemieni práve pre nedávne nepokoje stiahnuť, čím EZLN, ktorá ju obviňuje z provokácií voči Indiánom, na zloženie zbraní ani nepomyslí...

Chiapas je odrazom celomexickej krízy. V nej sa zmieta vládna PRI, ktorá je pri moci prakticky od svojho vzniku v roku 1929. Časť strany sa zubami-nechtami bráni demokratizácii spoločnosti, do ktorej ju tlačí pomaly sa presadzujúca opozícia. Rozhodujúce prezidentské voľby sú však už o dva roky...