Bolo medzi nimi niečo, čo vídať u dlhoročných manželov: začali sa na seba podobať. A liezli si aj na nervy, ale tak láskavo. Pravá tvrdila, že tá ľavá je na všetko ľavá. Ľavá odsekla, že tá pravá rukavica je naozaj tá pravá osoba, aby to mohla posúdiť. Ako hovorím: také normálne rukavicové manželstvo. Rukavice boli pletené, ale tá slečna, ktorej patrili, bola priam popletená! Každú chvíľu niečo strácala. Mama jej hovorila, ty raz stratíš aj hlavu, dievča! Mamy majú vždy pravdu, a tak sa slečna zaľúbila. Bolo to jedného krásneho dňa a bolo to do jedného krásneho mladého muža. A keďže pri ňom stratila hlavu, zaľúbila sa bezhlavo. Chodievali spolu do parkov a sadov a záhrad na dlhé, zamilované prechádzky. Prechádzali sa po chodníkoch, zbierali gaštany z minulej jesene, skrývali sa jeden druhému za stromy, a medzitým sa bozkávali. To si našli nejakú vhodnú bozkávaciu lavičku a robili niečo, čo rukavice nemali rady. Po chvíli ich rozpálená slečna stiahla z dlaní a položila na studenú lavičku. Brr, to bolo nepríjemné! Ako áno, ako nie, raz sa jedna rukavica stratila. Možno padla do mokrého lístia, možno ju odniesol nejaký voľne pustený pes, možno... Zaľúbená slečna ostala len s jednou rukavičkou a od toho dňa sa jej začala lepiť smola na päty. Bola mrzutá, ufrfľaná, neznesiteľná. Pohádala sa so svojím chlapcom a rozišli sa. To sa medzi ľuďmi stáva. Ale vo svete rukavíc je to celkom inak, vážení! Rukavice sú tvory rodinne založené, a keď stratia svoj pár, je to pre ne katastrofa! Rukavica, ktorá zostala, sa cítila ako pozostalá. Stratila vôľu žiť. Potom sa však vzchopila a začala svoju polovičku hľadať. Hľadala ju nad i pod, medzi, vonku, vnútri... Nemala veľa času, pretože dni sa oteplievali a bolo vídať čoraz menej rukavíc. Pri svojom hľadaní našla pletená rukavica niekoľko opustených rukavíc. Najotravnejšia bola jedna kožená rukavica z pánskych rukavíc. Mala v sebe toľko drzosti, že ju požiadala o ruku! Ale naša rukavička sa nevzdávala. A tak sa jedného dňa stalo niečo, čo sa v rozprávke stane vždy a v živote občas. Rukavica našla svoj pár. A viete, kde bola? Predsa u toho mladého muža, ktorému raz padla do vrecka. A pretože bola pri tom aj tá popletená slečna, znova bola ruka v rukáve. Vlastne rukavička v rukavici. A o tom, čo bolo ďalej, vám povie nejaký iný rozprávkar. Mne už padla.