Mnoho ľudí možno doteraz nevie, čo tá "glasnosť" vlastne mala byť. Bol to súbor demokratizačných zmien na princípoch Charty ľudských práv, ale na báze socializmu. Taktiež dlho pertraktovaná "prestavba" o ktorej sa síce hovorilo, ale nič nerealizovalo. Pripomína mi to verejnú stranícku schôdzu, kde sa rečníci nadchýňali myšlienkami Gorbačova a kde jeden starý straník vystúpil s poznámkou : však Jakeš prestavbu nechce! Vedel o tom každý, no vyhlásenia strany a vlády boli o inom. Svojím rozumom nepochopím, ako môže predstaviteľ výkonnej moci verejne vyhlásiť, že nevie, kto privatizuje "zlaté" akcie najväčších podnikov štátu, ani ho nezaujíma, kto uniesol prezidentovi syna, opakujem syna prezidenta Slovenskej republiky! Veď na prezidentovho syna je vydaný zatykač v zahraničí. Bolo by spravodlivé, aby sa čím skôr dostavil na vypočutie, aby sa buď očistil, alebo pykal podľa práva. Je iróniou, že mu v tom bránia. Myslím si, že všetci Slováci by mali byť pyšní, keby sa obhájil do skončenia prezidentovania svojho otca, aby prvý demokratický zvolený prezident Slovenského štátu dôstojne ukončil svoje volebné obdobie, ba mohol by kandidovať znovu na post prezidenta. Prezident moje predstavy ako občan a človek spĺňa, čo svojou morálnosťou i dokázal. Do pozornosti by som chcel uviesť mnou chápaný rozdiel medzi vyberačmi "výpalného" a medzi vymáhaním dlhov. Viem si predstaviť takého človeka, ktorý pochybne lacno sprivatizoval, má zázemie u výkonnej moci a prestal platiť faktúry za prevzatý tovar alebo služby. Vymáhanie nie je výpalné a tak výsledky "boja" proti organizovanej mafii môžu byť skreslené. Blahorečím pani Vincourekovej, že sa po nej zachovajú rozhovory "so smotánkou, bez fraku a iné", lebo budú potrebné pri odhalení skutočných "bossov" podsvetia. Teraz sme v štádiu raného kapitalizmu. Čakajú nás búrlivé demonštrácie nespokojných pracujúcich a obnova právneho štátu. Hovorí sa, že červené líšky sú prefíkané. Mne sú však odpornejšie ľudské hyeny s kožou chameleóna.

Autor: Jozef Hozlár, Nové Zámky