Musím sa pýtať, kto je na vine, či parlament, vláda, ministerstvo poľnohospodárstva, Okresný úrad v Spišskej Novej Vsi, okresný súd, exekútor, miestna samospráva alebo neschopné vedenie bývalého JRD, teraz Semenár, a.s., ktorý vznikol zo Semenárskeho štátneho podniku Spišské Vlachy, že sa živý i mŕtvy inventár sa rozpynul do neznáma? Pre zlé hospodárenie sa všetko na podnet exekútora za podhodnotené ceny rozpredalo. A nebol to majetok grófov, kulakov, zradcov či kolaborantov, ale ťažko nadobudnutý majetok malých a stredných roľníkov. Títo museli na konci päťdesiatych rokov pod hrozbou a násilím odovzdať všetko do JRD a tam aj pracovať. To bolo zakrátko zoštátnené a zlúčené s viacerými obcami. Po roku 1989 svitla nádej, že nám všetko bude vrátené alebo uhradené vo forme nájomného za užívanie pozemkov. K tomu nedošlo a my sme sa nie bez príčiny začali obávať najhoršieho. Stalo sa. Na ôsmich hospodárskych dvoroch je ako vymreté bez živého i mŕtveho inventáru, zostali len nezamestnaní. Riadiaci manažment dožíva z toho, čo ešte zostalo, a asi čaká na nejakého bohatého strýčka, aby ho bohato odmenil za toto dielo skazy. Kto sa za to všetko bude zodpovedať? Všetci? Alebo nikto? Odkiaľ budeme mať mlieko a iné potraviny, keď v ôsmich obciach, teda v štvrtine okresu sú prázdne hospodárske dvory? Myslím si, že nie sme takí bohatí a nemáme toľko prebytkov, aby sme si mohli dovoliť taký luxus. Neviem, či pílením konára, na ktorom sedíme, budeme schopní dobehnúť ekonomicky vyspelé štáty...
Autor: ŠTEFAN LEŠKO, Spišské Vlachy
