Pri vstupe na Pasienky je to ako na letisku. Každého pustia dnu až po dôkladnej kontrole. Opoziční novinári sú odhaľovaní. Kto sem nepatrí, mal by ostať radšej vonku. Dnu prídu zväčša starší a veľmi starí. Na Pasienky putujú najmä robotnícke kádre, malí úradníci a penzisti, ktorí si pamätajú vojnový slovenský štát a nevedia sa vyrovnať s rokom 1989. Keď vchádza Vladimír Mečiar, zavládne aj bez vína nálada ako vo vieche. Obveseľuje obecenstvo žartami. No popri hlúpych vtipoch zaznie aj veľa veľmi výbušných vyjadrení. Vladimír Mečiar je známy siláckymi rečami neraz aj voči Prahe. S tamojšími pučistami sa vraj nebude rozprávať. V pozadí týchto nových urážok je porážka predsedu HZDS v roku 1994, keď od neho odskočili viacerí politici. Vidí v tom podobnosti a jeho fanatickí prívrženci jasajú. Okrem Pasienkov sa v Bratislave stal turistickou atrakciou ukazovateľ dní zostávajúcich do konca úradného obdobia slovenského prezidenta v provokačnej blízkosti jeho sídla. Prvé kolo volieb novej hlavy štátu bolo zahanbujúco zvolané na deň, keď terajšia privíta na Slovensku prezidentov stredoeurópskych krajín. Ak nového prezidenta na Slovensku nezvolia, Vladimír Mečiar dosiahne vytúžený cieľ a bol by všemocným diktátorom. Mohol by si dovoliť porážku vo voľbách a podľa ústavy by nemusel odstúpiť z čela vlády. Na Pasienkoch sa však nikto nepýta, prečo je toľko zbohatlíkov práve z HZDS, hoci väčšina Slovákov sa má čoraz horšie.
Die Presse, Viedeň
Autor: sch
