Na nedeľnú lyžovačku v Lomnickom sedle len tak ľahko nezabudne Gabriela Fleischerová z Tatranskej Lomnice. Hoci na tomto svahu takpovediac lyžiarsky vyrástla, zážitok, ktorý jej príroda nachystala, ňou poriadne otriasol. Spolu s manželom boli pomáhať pri úprave svahu šliapaním, deti majú totiž v lyžiarskom oddiele a takúto pomoc považujú za samozrejmosť. "Robili sme druhú jazdu, svah rozlyžovávali len tí, ktorí boli šliapať. Nebol ešte označený, dokonca ani priechod do muldy nebol uzavretý. Ďalší ľudia už sedeli na sedačkovej lanovke. Prvá jazda bola úžasná, sneh bol fantastický, na vrchu nádherný prašan. Keď ľudia z lanovky videli, že sa odtrhla lavína, kričali. Lavína bola absolútne nehlučná. Zastavila som sa, aby som zisitila, prečo ten krik. S manželom sme zistili, že sme presne v dráhe lavíny, takže sme lyžovali rýchlo k stožiarom. Ibaže ona zmenila smer, šla priamo na nás. Stihla som ešte obrat, ako som išla a kam, nemám predstavu. Mala som pocit, že na mňa letí celý svah, nevidela som oblohu, akoby bol okolo mňa múr. Stála som asi dvadsať metrov od poľa lavíny," spomína žena, ktorá mase snehu unikla v poslednej chvíli. Na šok však nemala čas, bolo treba konať. S manželom dolyžovali k známemu pri stožiari sedačky, keď uvideli dvíhať sa kopček zo snehu a spod neho dva prsty. Tak našli ukrajinského lyžiara, ktorého lavína zmietla so sebou. "Hlavu mal asi 40 centimetrov pod snehom. Vyhrabávali sme ho, a hoci mal už uvoľnené ústa, nemohol poriadne dýchať, masa snehu bola ťažká ako betón. Potom začal strašne kričať, zrejme ho bolela zlomená noha. Ja som šla po záchranárske sane, manžel pomáhal pri prekopávaní svahu." Až keď bolo po všetkom, uvedomila si, z čoho vybŕdla. "Desivý pocit. Ešte vždy sa mi zdá, akoby podo mnou boli ďalší lyžiari. Samozrejme, mohli zmeniť smer pohybu, to som vtedy už nevnímala. Nechcem ani myslieť na to, čo by sa stalo, keby bol svah plný ľudí. Stačí tá chvíľková hrôza, keď sme zisťovali, či všetkých osem detí z oddielu je v poriadku. Tlaková vlna bola taká silná, že zdemolovala zábrany na jednej sedačke, vyrážala ľuďom dych." Ako dodala Gabriela Fleischerová, nikomu nechce uškodiť, ale domnieva sa, že k posudzovaniu bezpečnosti zjazdoviek by sa malo pristupovať s väčšou zodpovednosťou.