"Slovenská ústava patrí určite medzi svetové rarity. Niet totiž zrejme inej ústavy, ktorá by umožňovala stav, že prezident nebude zvolený. Problém je v tom, že u nás sa musia tri pätiny poslancov zhodnúť na osobe hlavy štátu a musia sa schádzať dovtedy, pokým k takejto zhode nedôjde. Podľa osobitného volebného poriadku bude NR SR voliť prezidenta vždy do 30 dní po každej neúspešnej voľbe Každé kolo volieb pritom môže mať dve hlasovania: ak je pri prvom hlasovaní viac kandidátov a nikto nezíska potrebný počet hlasov, uskutoční sa do 14 dní druhé hlasovanie, do ktorého postupujú dvaja kandidáti.

V štátoch, v ktorých volia prezidenta nepriamo, sa obyčajne po druhom alebo treťom kole vyžaduje už iba obyčajná väčšina voliteľov, prípadne sa inak pôsobí na voličov, aby sa dohodli. Napríklad v Grécku sa po treťom neúspešnom kole rozpustí parlament a v novom parlamente už v druhom kole volieb stačí na zvolenie obyčajná väčšina poslancov. To je prvý prehrešok tvorcov ústavy: verili, že slovenskí poslanci sú výnimkou a že sa dokážu s jasnou prevahou dohodnúť, resp. dohodnúť sa skôr, než vzniknú závažné problémy z nezvolenia hlavy štátu."

Vychádzajme teda z predpokladu, že slovenský prezident nebude v prvom alebo ďalšom kole zvolený. Aké to môže mať právne dôsledky?

"Ústavotvorcovia síce mysleli na to, že prezident nemusí byť zvolený včas a že sa môže stať, že Slovensko nebude mať po nejakú dobu prezidenta. Pre taký prípad zabezpečili prechod niektorých prezidentových právomocí na vládu (na predsedu vlády prechádza priamo hlavné velenie ozbrojených síl). Na nikoho však neprechádza právo prezidenta podpisovať zákony a vymenúvať alebo odvolávať členov vlády a príjímať ich demisiu. Bez vykonávateľa zostávajú tiež právomoci vymenúvať a odvolávať niektorých štátnych funkcionárov, sudcov Ústavného súdu, generálneho prokurátora, profesorov a rektorov vysokých škôl a generálov a oprávnenie rozpustiť parlament - avšak v situácii, ktorá by mohla prísť do úvahy až o niekoľko mesiacov po budúcich parlamentných voľbách, nie teraz. Tí, ktorí tvorili ústavu, zrejme nepredpokladali, že stav bez prezidenta môže trvať dlhšie a pretrvávať až do nasledujúceho volebného obdobia parlamentu a že vláda po voľbách musí niekomu do rúk zložiť demisiu a že niekto musí vymenovať novú vládu - to je ich druhý prehrešok."

Môže teda platiť akýkoľvek zákon bez podpisu prezidenta ?

"Väčšina odbornej verejnosti je toho názoru, že zákony budú platiť aj bez podpisu prezidenta. Podpis prezidenta má vecný význam iba v tom, že hlava štátu tak potvrdzuje, že nevyužila svoju možnosť vrátiť zákon na nové prerokovanie v NR SR. Táto právomoc však prechádza na vládu. V prípade, že by takýto výklad bol sporný, musel by rozhodnúť Ústavný súd."

Čo ak v čase "bezvládia" bude potrebné niekoho vo vláde vymeniť?

"S právomocou vymenúvať a odvolávať členov vlády je to už horšie. Pokým nebude prezident, vláda musí zostať bezo zmeny. Výsledky parlamentných volieb sa nemôžu na zložení vlády prejaviť, pokým nebude zvolený prezident. Právna úprava umožňujúca takýto stav je neodpustiteľnou chybou nášho ústavodarcu. Existuje však veľmi jednoduché riešenie, ako predísť takejto kríze s vážnymi komplikáciami. Stačí prijať ústavný zákon, ktorým sa právomoc vymenovať a odvolávať členov vlády zverí v čase bez prezidenta napríklad predsedovi NR SR. Opozícia vyjadrila ochotu takýto návrh podporiť. To, že sa HZDS vyslovilo proti, znamená, že sa chystá využiť nedostatok v našom ústavnom systéme vo svoj prospech a že nemá záujem na zvolení prezidenta. Má 61 poslancov, a preto bez neho nie je možné zvoliť prezidenta SR alebo prijať akýkoľvek ústavný zákon. Predseda tohto hnutia sa už vyjadril, že stačí zvoliť prezidenta po voľbách."

Čo je vlastne príťažlivé pre terajšieho "primáša" HZDS?

"Konečne bude môcť vymenovať a odvolať veľvyslancov podľa svojej vôle. Žiaľ, nebude môcť takýmto spôsobom `odpratať` O. Keltošovú, pretože ju nebude mať kto odvolať z funkcie ministerky. To isté sa týka P. Baca, ktorý by údajne mal ísť do Moskvy... Iba ak by predsa len pomohol terajší prezident (a odvolal ich do 2. marca). Toto oprávnenie však môže byť praktické na uspokojenie tých, ktorých nebude kandidovať do budúcich volieb. Veď už mnohokrát potvrdil, že Slovensko má síce rád, ale nadovšetko miluje svoju moc. Môže dať milosť tým, ktorí rozkrádali štátny majetok, či už cez privatizáciu alebo zneužívaním svojich funkcií, ako aj tým, ktorí zorganizovali únos prezidentovho syna. Prirodzene, nie okato, ale napríklad pod pláštikom národného porozumenia."

Keby však nastal "katastrofický scenár" a bolo by potrebné vyhlásiť napríklad výnimočný stav, akým spôsobom je to možné ?

"Môže sa hodiť aj právomoc vyhlásiť výnimočný stav. K tomu však treba ešte prijať ústavný zákon. Už nemá k nemu ďaleko. Má totiž faktickú podporu 87 poslancov. Stačí mu teda získať ešte hlasy troch. Určite bude robiť všetko preto, aby ich získal. Hlavný veliteľ ozbrojených síl má pre neho, ako človeka nesmierne opantaného mocou, veľké kúzlo. Posledné dve právomoci sú zaujímavé už tým, že ak sú v jeho rukách, nemožno ich použiť proti nemu samotnému, t. j., ak by on sám privodil krajnú protiústavnú situáciu, kryjú mu chrbát."

Nebola by pre Slovensko demokratickejšia predsa len priama voľba prezidenta, ako to majú napríklad v susednom Poľsku ?

"Určite áno. Prezident je pre stabilitu nášho verejného života veľmi dôležitý. Taký dôležitý, že jeho voľbu nemožno nechať na politické strany. Vedomá si je toho opozícia zjednotená v rozhodnutí čo najskôr presadiť priamu voľbu prezidenta všetkými občanmi."

FOTO: Presadí opozícia v prezidentských voľbách svojho kandidáta?

Autor: (joh), FOTO - PAVOL MAJER