BRATISLAVA (SME - bd) - Oddnes až do piatku a potom ešte 19. a 20. januára o 16.00 h sú v kaplnke bratislavskej VŠMU reprízy hry Jeana Anouilha Orchester, ktorú pripravili poslucháči VŠMU - ročník, ktorý vedú Emília Vášáryová a Martin Huba. Premiéra bola minulý piatok a sobotu a spontánne nadšenie divákov len podčiarklo, aká je to škoda, že študenti VŠMU nemajú stálu scénu, kde by mohli hrávať pravidelne po celý rok najširšej verejnosti.
Anouilhov Orchester je skvelý titul pre ročníkové predstavenie. Protagonistami sú totiž jednotliví členovia kúpeľného orchestra, a tak každý herec (vlastne herečka, lebo až na klaviristu ide o orchester ženský) dostáva viac-menej rovnocenný part vymodelovať svoju postavu. Text dáva priestor hravosti, recesii, ale aj psychologickému vykresleniu jednotlivých hrdinov.
Na bratislavskom predstavení sa diváci menia na kúpeľných hostí. Síce ich zrejme všetkých netrápi zápcha, ako tých, ktorým hrajú hudobníci v Anouilhovej hre, ale tiež sedia okolo kaviarenských stolíkov, akoby naozaj boli na slnkom zaliatej promenáde. Počúvajú ľúbivé odrhovačky, sentimentálne i rytmické šlágre, ktoré sa obvykle servírujú liečiacim sa slameným vdovcom a vdovám. (So zmyslom pre humor sa postaral o hudbu Peter Mankovecký a napríklad také Rozkoše na Kube si pri opúšťaní sály pospevoval nejeden divák.) V pauzách medzi hudobnou produkciou "odpočúvajú" diváci zákulisné reči hudobníkov. Sledujú prázdnotu, biedu vnútornú, vzťahovú - ľudí, ktorí sú do jedného presvedčení, že mali na viac. A chybu hľadajú všade inde, len nie v sebe. Postavy sa jedna po druhej odkrývajú, dozvedáme sa o ich rodinách, neverách, túžbach...
Predstavenie režíroval Martin Huba, trochu nymfomanickú šéfku orchestra si so šarmom a s humorom "strihla" Emília Vášáryová. Obidvaja pedagógovia však v prvom rade vytvorili priestor na prejavenie sa jednotlivých študentov. Využili ich danosti, typy, vek a adekvátnu hravosť, ale, povedzme, aj pôvabný maďarský prízvuk inonárodných členov ročníka. Mladí herci ukazujú svoju menšiu či väčšiu schopnosť vcítiť sa do postavy, zmysel pre humor, rytmus, improvizáciu... A že to zväčša robia dobre, o tom svedčí skvelá atmosféra, ktorá v kaplnke pri predstavení vládne.
Autor: SME - bd
