Názov spoločnosti pochádza z mena českého vynálezcu Františka Křižíka (1847-1941), ktorý založil roku 1897 v Prahe závod na výrobu elektrotechnických zariadení. V roku 1947 bol v Prešove postavený závod Křižík patriaci materskej fabrike v Prahe. V roku 1989 sa predchodca Křižíka nazýval ZPA Dukla Prešov, š.p. Väčšina jeho majetku bola v roku 1993 privatizovaná. Rozhodujúci podiel akcií spoločnosti Křižík, a.s., ktorá vznikla na začiatku roka 1996 transformáciou rovnomennej s.r.o vlastní niekoľko fyzických osôb, väčšinou manažérov spoločnosti a 37 % akcií vlastnia súkromné právnické osoby. Základné imanie spoločnosti je 567 mil. Sk, akcie sú v listinnej podobe.

Značku Křižík získala pred časom prešovská spoločnosť do svojho vlastníctva. Značka je pre našu spoločnosť veľmi dôležitá, lebo výrobky ňou označené, predovšetkým elektromery vyvážame do štyroch kontinentov, pripomenul Čorej. Okrem elektromerov, ktoré predstavujú vyše troch štvrtín objemu výroby, Křižík vyrába elektrické servomotory a pneumatické valce. Čorej povedal, že za minulý rok plánovali predať svoje výrobky v objeme 800 mil. Sk. V spoločnosti pracuje 1800 ľudí.

Po politických zmenách v roku 1989 nastali dve vlny prepadu výroby, prvá v roku 1991 v dôsledku rozpadu trhov v krajinách RVHP a druhá v roku 1994, keď sa prejavilo zvýšenie nákladov na výrobu, vtedy objem produkcie klesol na polovicu - na hodnotu 470 mil. Sk, hoci firma mala dosť objednávok a dostali sme sa do straty vo výške 100 mil. Sk, povedal Čorej. Oživenie výroby sa nám podarilo, lebo sa nám v roku 1995 podarilo získať financie vďaka dôveryhodnosti niektorých našich ľudí, vysvetlil Čorej. Reštrukturalizácia spoločnosti sa nám podarila tým spôsobom, že v roku 1996 sme založili novú spoločnosť, ktorú sme len postupne zaťažovali starými úvermi a záväzkami. Dôležité bolo, že nová spoločnosť sa ľahšie rozbehla, lebo nemala záväzky, povedal Čorej.

Pretože firma je exportne orientovaná a už v roku 1990 bolo jasné, že si musí hľadať nové trhy, vyškolili 25 mladých inžinierov najmä technikov na výkon obchodnej činnosti. S PZO Kovo sme však hneď neprerušili vzťahy, ako to často urobili inde, pripomenul Čorej. V roku 1992 mali 20 kvalifikovaných obchodníkov, v súčasnosti má spoločnosť obchodné zastúpenia v 50 štátoch. Vo svete sa Křižík presadzuje vo verejných súťažiach, kde je konkurencia ako Siemens, Schlumberger, Landis a Gyr. Preto musíme investovať do inovácie výrobkov a rozvoja výrobnej technológie 80 až 100 mil. Sk ročne, poznamenal Čorej. Musíme venovať pozornosť kvalite výrobkov aj preto, lebo reklamácia na druhej strane Atlantiku nás vyjde poriadne draho. Podľa prospektu emitenta pre emisiu obligácií vydaných koncom roka 1996 sa takmer štvrtina objemu predaja spoločnosti realizovala v Kolumbii, Ekvádore a Uruguaji, 12 % v Nemecku, potom nasledovala ČR, Rusko, Malajzia, Poľsko a ďalšie štáty.

Čorej pripomenul, že slovenská strojárska a elektrotechnická výrobná základňa je predimenzovaná vzhľadom na slovenský trh. Napriek tomu mnohé slovenské fabriky nemajú vybudované obchodné spojenia do zahraničia. Preto si naše podniky musia budovať obchodné zastúpenia vo viacerých teritóriách, aby pri poklese niektorého trhu bolo možné ho kompenzovať aktivitami na inom trhu. Křižík založil v mnohých štátoch dcérske tradingové spoločnosti, kde konateľ tejto spoločnosti má napr. 10 % podielu na základnom imaní, zvyšok materská spoločnosť. Pre kontrolu činnosti týchto spoločností vždy ustanovujeme dozornú radu, ktorú obsadzujeme manažmentom materskej spoločnosti, pripomenul Čorej. Okrem obchodných zástupcov máme vo svete aj montážne firmy, máme ich v Malajzii, v Ekvádore, v Kolumbii, v Argentíne, v Moskve a pripravujeme v Poľsku a budeme musieť začať montovať aj v ČR, poznamenal Čorej.

Spoločnosť očakáva nízky hospodársky výsledok za minulý rok. Spôsobili to vysoké finančné náklady, ktoré predstavovali za minulý rok 75 mil. Sk v dôsledku vysokých úrokových sadzieb. Vo firme panuje pocit, že pracujeme iba pre banky, poznamenal Čorej.

Čorej sa posťažoval na nedávne zavedenie praxe certifikovať široký sortiment vstupov, najmä elektronických súčiastok. Čorej upozornil, že finálne výrobky Křižíka sú certifikované a výrobca musí vedieť, či sú použité komponenty vhodné. Po zavedení certifikácie koncom leta sa v Křižíku výroba na niekoľko dní zastavila, lebo im na colniciach nepustili kvôli certifikátom súčiastky pre výrobu. Odvody do fondu na podporu exportu chápe Čorej ako ďalšiu daň, lebo Křižík platí ročne do fondu na podporu exportu a na Eximbanku spolu 1 mil. Sk, ktorý by vedel aj lepšie využiť.