ii v Alžírsku a Blízkemu východu. V dlhom prejave veľvyslancom pri Svätej stolici sa Ján Pavol II. dotkol najprv Alžírska "ponoreného do smútku strašnými masakrami", ktoré sa stalo "zajatcom neľudského násilia neospravedlniteľného žiadnou politickou, a už vôbec nie náboženskou motiváciou". "Nikto nesmie zabíjať v mene Boha - bolo by to rúhanie sa, zneuctenie božieho mena," vyhlásil. Ján Pavol II. spomenul aj "vzďaľujúci sa mier na Blízkom východe a akoby prerušený mierový proces z Madridu", "irackých bratov trpiacich v nemilosrdnom embargu" a "drámu Kurdov". Venoval sa situácii v strednej Afrike, ktorá "by nikoho nemala nechať pokojným". Afričanov vyzval, aby "sa nespoliehali iba na pomoc zo zahraničia". Pápež zopakoval svoje pobúrenie nad predvianočnou masakrou Indiánov v Mexiku a hovoril o plánovanej návšteve Kuby, ktorá bude príležitosťou stretnúť sa s "odvážnymi veriacimi na ostrove" ovládanom diktatúrou. Záver prejavu pápež venoval "ideológiám, nanucujúcim každému vlastné modely spoločnosti alebo správania sa" bez toho, aby upresnil, o aké ideológie ide. V súvislosti s tým však opakovane odsúdil antikoncepciu, umelé prerušenie tehotenstva, eutanáziu a vedecké pokusy ako klonovanie.